Do daždivého dňa svietili teplé farby obrázkov maľovaných na skle v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline. Nad nimi opálená tvár Renáty Štipákovej zo Závadky. „Na Liptov chodievam často, ale opálenie mám z lyžovačky. Rada lyžujem. Okrem toho pracujem v lesoch, takže slnko, vzduch i vietor mi maľujú natmavo celú tvár,“ zasmiala sa Renáta. Nad ňou sa usmievali maňušky. Všetky vyrobila sama. Vraj ich začala šiť pre svojich chlapcov, keď boli maličkí. Dnes sú z nich už mládenci, ktorí dokážu mame pomáhať s maľovanými obrázkami na
skle. Vyrobia na ne rám, zoženú materiál. „Pôvodne som šila len maňušky. Keďže sa páčili mojim kamarátkam, ušila som i pre ne a hrávali sme s nimi pre naše deti bábkové divadielka.“
Živé farby a rôzne výtvarné námety však pútajú našu pozornosť na sklíčkach. Aké najväčšie sklo Renáta pomaľovala? „Zrkadlo, ktoré si dal vymaľovať mäsiar. Bolo naozaj veľké, ale veľmi zle sa mi naň maľovalo. Od zrkadliacej polochy sa mi totiž všetko odrážalo a boleli oči. Doma som si vymaľovala celé okno: sú na ňom obláčiky, z ktorých padajú srdiečka, slnko ako usmiata tvárička a dúha.“ Dá sa takto vymaľované okno umývať? Akými farbami Renáta maľuje? „Používam špeciálne vitrážové farby. Nielenže dobre držia na skle, ale ak si obrázok zavesíte do okna, prechádza cezeň svetlo a farby krásne žiaria. Nenadarmo sa volajú vitrážové – farebne pôsobia ako veľké okná v kostoloch. To, čo chcem namaľovať, si najprv nakresím na papier a potom maľujem na sklo, len pri zrkadle sa mi nedal zachovať tento postup. Tam som naľovala rovno naň,“ vysvetlila opálená Renáta.
