My, kresťania katolíci z farnosti Kvačany, sme sa rozhodli reagovať na článok Posledná rozlúčka, ktorý hlboko zasiahol naše srdcia. Vážený pán Marián, po prečítaní vášho článku nám nedá na také tvrdé slová voči kňazom nereagovať. Píšete, že vaša mama bola hlboko veriaca. Veríme, že Boh je milosrdný a za jej ťažký život sa jej v nebesiach odmení. Z vášho článku vyplýva, že pravdepodobne sa asi kresťanských pohrebov nezúčastňujete a neviete precítiť to duchovno, čo chce cez kňaza každému veriacemu človeku povedať Boh. Kňaz Jozef Valko určite cítil stratu vašej mamy, ale pohrebné obrady slúžil tak, ako to cirkev ustanovuje. Predstavte si, keby sa chirurg rozcítil nad každým človekom, ktorého by operoval, asi by nezachránil žiadny ľudský život. A tak je to i s kňazom. My, kresťania, si hlboko ctíme kňazov. Sú pre nás veľkým darom... Pán Marián, viete vy vôbec, kto je kňaz, keď si dovoľujete kňaza posudzovať? Kňaz žije v každom meste, každej dedinke a hoci je od každej rodiny vzdialený, predsa ku všetkým rodinám patrí. Tak to bolo i vo vašej rodine. Pri úmrtí vašej mamy ste ho tiež hľadali. Kňaz je tešiteľom každej telesnej a duševnej bolesti... My, úbohí ľudia, hriechy dennodenne páchame, pracujeme, obchodujeme, na Boha si ani nespomenieme a kňaz za nás prosí, ako zástupca pred Bohom, zmierňuje Boží hnev. Veď je úžasné vždy a všade oslavovať Boha. Je to úloha kňaza, ktorý povzbudzuje k cnostnému životu, burcuje naše svedomie. Posledné obrady nevyjadrujú večné lúčenie, ale iba dočasné, lebo raz všetci budeme doma u Otca. Kňaz je ten, ktorý bude na vás spomínať pri svätej omši aj vtedy, keď už na vás všetci zabudli. Taký je kňaz Jozef Valko.
Autor: Farníci z Kvačian
