Ako sedemdesiatpäťročná vystupovala vo Francúzsku

Emíliu Lešťanovú zo Závažnej Poruby poznajú v obci ako dobrú kuchárku, uznávanú cukrárku, skvelú speváčku, súcu folkloristku, prívetivú susedu a spoľahlivú priateľku. Podstatou jej osobnosti je ľudskosť a skromnosť.

Päť chlapcov, päť dievčat
Narodila sa v rodine Gejdošovcov v susednom Iľanove. „Bolo nás desať detí, päť chlapcov, päť dievčat. Žili sme skromne, ale družne a veselo. Bolo to neopakovateľne krásne. Ak to chcete pochopiť, tak to musíte prežiť. No nie každému je dopriate takéto šťastie,“ povedala o svojom detstve. Pritom medzivojnová doba nebola ľahká. K životu a práci mlčanlivo formovala aj toto hojné rodinné spoločenstvo. Ako išiel čas, tak aj tu deti pomaly vyrástli a postupne nachádzali svoje miesto medzi ľuďmi. Naša jubilantka najskôr nastúpila do služby v iľanovskom mlyne, neskôr s Porubänkami pracovala v kremárni, potom na družstve...
Z Poruby do Iľanova nie je ďaleko. Mládež susedných dedín sa stretávala pri športe i na zábavách. Tak nečudo, že mladá Iľanovka sa zoznámila s Porubänom Milkom od Lešťanov. Prišla však vojna a vojak narukoval k slovenskej armáde. Po potlačení Povstania prešiel k partizánom a keď bolo potrebné zachrániť obsadenú obec pred vypálením a vystrieľaním, tak sa aj on dobrovoľne prihlásil k nájdeným vojenským puškám. Lebo nemecký veliteľ vtedy tak povedal: Trinásť pušiek, trinásť vojakov. Prežil strasti koncentračného tábora a domov sa vrátil neskoro po vojne. Väčšiu časť cesty pešo. Tým, čo prežili, sa veľmi chcelo žiť. Tešil sa každému ránu. Jednoducho, vychutnával to, čomu sa hovorí život. Nádejná známosť pretrvala všetky nástrahy a sobáš bol na dosah ruky.
Zobrali sa 24. septembra 1949 v porubskom kostole. Sobášil ich pán farár Lukáč z Liptovského Jána. O päťdesiat rokov neskôr oslávili zlatý sobáš. Smutno sa píše, že manžel a otec práve na deň výročia sobáša v roku 2001 navždy opustil svoju rodinu a priateľov.

Patríte k tým najlepším ľuďom
Vráťme sa však k životnému príbehu Emílie Lešťanovej. „Po svadbe sme bývali v jednej izbe aj s mamou, vedno varili, vedno prali... Ešte dobre, že chlapi chodili na týždňovky, a tak v malom domku bolo viac „pľacu,“ zobrazila začiatky manželského života. Postupne zbúrali starý dom a postavili nový. Potešili sa, keď prišli na svet prvé dve dievčatá Elenka a Milka. Na tú tretiu, na Evku, si počkali až jedenásť rokov. Dnes sa okolo starej mamy točí sedem vnúčat a päť pravnúčat. „Ty a starý otec patríte k tým najlepším ľuďom, ktorých si budem navždy pamätať,“ napísala k narodeninám starej mame vnučka z Floridy. Toto úprimné vyznanie si opatruje ako oko v hlave a pripomína, že rozhodujúcu úlohu vo vzťahu k vnúčatám nehrajú slová, ale činy. „Robím si starosti nielen o deti, ale i vnúčatá i pravnúčatá a ony nezabúdajú na mňa. Krv nie je voda,“ a pokračovala v rozprávaní: „... najradšej som, keď sa celá rodina stretne cez leto v hore, pri guláši. Porozprávame, posťažujeme sami sebe a zistíme, že nikto to nemá ľahké. A keď si v hore zavýskame, tak nám je veselo, ako dakedy dávno, keď som ja rástla.“

Sedemdesiatpäťročná vystupovala vo Francúzsku
V pamäti mnohých je Emília Lešťanová zapísaná ako súca folkloristka. „Nahovorila ma Marta Valentová a moje susedky spod Hrádku: Milka, poď, bude nám veselo medzi ľuďmi. Tak som začala. Najskôr skúšky, potom vystúpenia. Najradšej som hrávala porubskú priadku, účinkovala na jarmoku, v dorobníku po sadení stromkov v hore, či v privítanke murárov... Nechybovala som na folklórnych festivaloch a ako sedemdesiatpäťročná s Poludnicou vystupovala i vo Francúzsku. No najradšej som chodievala vystupovať po dedinách. Tú atmosféru ťažko popísať, to treba zažiť,“ vyznala sa zo svojho vzťahu k ľudovému umeniu a dodala: „Ale pre tento druh zábavy treba mať pochopenie v rodine. Môj nebohý mi nikdy nebránil, skôr ma podporil. Doma všetko zariadil a s radosťou počúval moje rozprávanie o tom, čo všetko som vo svete poskusovala.“

Kúpiť, upiecť, neplytvať
Svoj vzťah k spevu prejavila už vtedy, keď v našej obci začal pôsobiť zbor pre občianske záležitosti. „Veru si dobre spomínam: Zuzka Agnetová, Juska Štepitová, Božka Cútová, všetky spod Hrádku a pri kostole sa pridali Hanka Ondrejková a Božka Kováčová. Cesta poza ohrady bola samé blato. Pred kultúrou poumývať topánky, a tak sa išlo na uvítanie do života, na sobáše, či iné slávnostné udalosti. Popri tom som riadila kancelárie obecného úradu, roznášala pozvánky na schôdze a keď pán Kamien dovolenkoval, tak som roznášala aj poštu. A tých novín, to bola hrôza a z dom do domu, či pršalo, či slnce svietilo,“ sprítomnila svoju prácu pre obec a v spomienkach pokračovala: „Keď človek nemôže spať, všeličo zíde na rozum. Raz som takto v noci zrátala, v koľkých domoch som piekla na svadby, konfirmácie, či krštenia. Narátala som štyridsaťpäť domov. A v niektorých som bola aj tri razy, veď mali tri deti a svadbu robili každému, ako sa patrí.“ Pýtame sa, ako sa dostala k pečeniu svadobných dobrôt: „Raz bol v Porube kurz, viedla ho Zuzka Medľovie. Prihlásila som sa aj ja, lebo ma to bavilo,“ pričom zdôraznila: „Nie je také ťažké upiecť, ako rozhodnúť, čo treba pripraviť, kúpiť, aby všetkého bolo dosť a neplytvalo sa. Skôr som hovorievala: dokúpiš, ak bude málo.“ Dnes toto všetko už patrí len histórii. Koláče sa kupujú v Pralinke, objednávajú u veľkovýrobcov cukrárenských výrobkov. Čaro a atmosféra prípravy svadby sa tak akosi pomaly, ale isto vytráca z našich príbytkov. Darmo je: iná doba, iný mrav.

Lepšie jedno leto, ako sto zím
V našom rozprávaní pokračujeme ďalej a dozvedáme sa, že celých jedenásť rokov vyvárala v jedálni materskej školy a to každý deň najmenej sto obedov. Robota jej išla od ruky. Keď školská kuchárka odišla na zaslúžený dôchodok vo výške pár stovák, potom ešte dvadsaťdva rokov chodievala na družstvo do živočíšnej i rastlinnej. Vídavali sme ju všade tam, kde boli potrebné jej ochotné a usilovné ruky. Aj dnes by rada robila aspoň v záhradke, len keby srdce bolo mocnejšie. Tak to býva: život sa v tretej tretine obyčajne pritvrdí. Nastúpia choroby akoby daň za prácu, ktorej v živote odviedla neúrekom. A my uvažujeme, či je to spravodlivé. Čo nám teda zostáva pri jej sviatku? Dať dolu to, čo nosíme na hlave. Poďakovať a popriať, aby sa splnilo, čo si sama najviac želá:
„Keď som prežila zimu, rada by som si užila ešte aj leta. Lebo lepšie jedno leto, ako sto zím.“

Najčítanejšie na My Liptov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 265
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 395
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 903
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 241
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 043
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 823
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 798
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 917
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 448
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 364
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 254
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  2. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  3. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  4. Martin Borecky: Rakovina
  5. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  6. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  7. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  8. Ján Škerko: Rozhovor ministra vnútra s hľadaným extrémistom
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 068
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 644
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 432
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 917
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 448
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 364
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 254
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu