„Mám rád adrenalín, keď sa na mňa niečo valí a ja musím pred tým ujsť,“ hovorí najlepší slovenský freeridový lyžiar Michal Oško
„Priamo z Chopku som si to namieril stredom dolu. Skočil som v strede jednu skalu, dostal som sa do pláničky, urobil som oblúk, ďalšia skalka, rovinka, skalka, cik-cak - a bol som v cieli,“ takto stručne opísal svoju finálovú „divokú“ jazdu freeridista Michal Oško. Na medzinárodných pretekoch Jasná Adrenalín 2007 začiatkom apríla, na ktorých súťažilo spolu asi šesťdesiat pretekárov z Dánska, Rakúska, Francúzska, Anglicka, Nemecka, Poľska, Česka a Slovenska, bol zo Slovákov najlepší. Skončil na štvrtom mieste, prví traja boli Francúzi.
Pre tých, ktorí nie sú úplne v obraze: freeride patrí k moderným adrenalínovým športom. Je to vlastne voľný štýl lyžovania v horách mimo zjazdovky.
Aké boli preteky?
Super. Zišli sa na nich najlepší freeridoví jazdci z celej Európy, chalani aj baby. Išli sa dve jazdy, do kvalifikácie sa prebojovalo pätnásť najlepších. Rozhodcovia hodnotili päť znakov – plynulosť jazdy, koordináciu, rýchlosť, agresivitu a skoky. Čas sa nehodnotil. Trasa bola určená odkiaľ pokiaľ, každý si vybral svoju líniu. Prvý deň sa išlo super, lebo žľaby vyzerali krásne, bol tam aj trošku prašan. Je to čistý, čerstvo napadnutý panenský sneh, taký majú freeridisti najradšej. Finálová jazda sa išla úplne z vrcholu Chopka. Chopok má asi 52 stupňov, je to najstrmší svah v Jasnej. Bolo tam veľa skál, exponovaný terén, paráda.
Nebolo vám ľúto, že medaila vám unikla iba o vlások?
Bolo mi to trochu ľúto, lebo je to finančne náročný šport a prvé až tretie miesto je ohodnotené finančne. Nedostal som síce ani korunu, ale myslím si, že je to veľký úspech dostať sa do prvej päťky na takých prestížnych pretekoch. Takže som spokojný. Koncom roka som bol na freeridových pretekoch Ski Chalange 2006 vo francúzskom stredisku Valtorans. Tam som bol tiež štvrtý zo šesťdesiatich pretekárov. Je to trochu smola.
Čo považujete za váš najväčší doterajší športový úspech?
Minulý rok som bol na Jasná Adrenalín tretí.
Ako dlho sa venujete freeridu?
Intenzívne asi tri-štyri roky, ale lyžujem už odmalička. Predtým som sa venoval závodne zjazdovému lyžovaniu, potom ma prestalo baviť len tak voziť sa medzi bránkami a čakať na vleky. Marián Ligda začal na Slovensku medzi prvými jazdiť freeride. Išlo mu to, prepracoval sa k freeridovej špičke, bol najlepší na Slovensku. Začal som od neho odkukávať a skúšal som tiež jazdiť na pretekoch. Majo sa, bohužiaľ, pred dvoma rokmi dolámal a zostal na vozíku. Ale je to bojovník, nevzdal sa, stále je s nami vo freeridovej komunite, jazdil na monolyži žľaby, Poľanu v Jasnej... Pred pár týždňami mal brutálnu smolu. Lyža sa mu zarezala v tvrdej kruste, nemohol urobiť oblúk, nabúral do stromu a zlomil si päty. Teraz je v nemocnici. Všetci mu držíme palce, aby čo najskôr vyzdravel.
Nemáte strach, že aj vám sa môže stať niečo podobné? Nebojíte sa?
Je pravda, že pri tomto športe hrozí aj zranenie. Mal som už polámané ruky aj otras mozgu, ale nič vážne. Kto má freeride naozaj rád, baví ho to a nerobí to pre žiadnu slávu ani kariéru, zostane v horách a bude sa mu venovať aj napriek takýmto rizikám. Je to úžasný, pocit - voľnosť, sloboda, skoky, adrenalín sa nahrnie do všetkých častí tela. To nepochopí, kto to nezažil.
Čo všetko ste už zlyžovali?
V Nízkych Tatrách mám pojazdené všetky chrbáty - Dereše, Poľanu, Bóry, niektoré žľaby smerom na Ďumbier, všetky som ešte nestihol. V Západných Tatrách som zlyžoval nejaké sedlá, bol som vo Francúzsku, Švajčiarsku, Taliansku, Slovinsku,Rakúsku Česku a Poľsku.
Freeridisti zlyžovávajú rôzne kopce a žľaby, ale vraj jazdia aj po strechách. Skúšali ste to?
Trošku.
Kde?
V Liptove nie, ale vo Švajčiarsku a Rakúsku sú pekné dreveničky a strechy majú tak dobre stavané, že sa po nich dá jazdiť. Ak je niektorá trošku deravá, môže sa stať, že obývajúcim pri raňajkách spadne kúsok snehu do čaju.
Vy len tak jednoducho prejdete niekomu po streche? Ľuďom, ktorí tam bývajú, to neprekáža?
Oni o tom ani nevedia. Treba to rýchlo urobiť, rýchlo odfotiť a rýchlo ísť preč. Ale ak je niektorá drevenička trošku deravá, môže sa stať, že obývajúcim pri raňajkách spadne kúsok snehu do čaju. (smiech)
Freeridisti sú lyžiari, ale tak trochu aj skokani a letci. Aký najdlhší skok sa vám podaril?
To presne neviem, nikdy som to nemeral. Ale keby som mal dobrú rýchlosť, odhadujem, že by som možno preskočil osem-desať áut postavených v rade za sebou.
Preskakovali ste autá?
Autá nie, ale preskočil som ratrák. Skoky do diaľky nie sú mojou špecialitou, to robia viac freestylisti. Freeridisti skôr skáču dropy, to znamená, že skáčeme do hĺbky, čiže zo skál dole.
Z akej najvyššej skaly ste skočili?
V Taliansku v stredisku Monte Rose som skočil asi z 10-metrovej skaly, ale polet bol trošku dlhší. Zalietal som si tam aj na vrtuľníku, robili sme takzvaný helisking. Vrtuľník nás vyviezol na kopec a potom sme ho zlyžovali. Bola to nádhera. Väčšinou na kopec musíme najskôr vyšliapať a dakedy viac šliapeme ako jazdíme.
Keďže jazdíte vo voľnej prírode a skáčete, nehrozí, že odtrhnete lavínu?
Našťastie som sa do žiadnej nezamotal a ani nechcem Ale priznám sa, že niekedy trošku vyhľadávam, kde by sa dalo niečo malé odtrhnúť, spustiť. Je to neopísateľný pocit, keď sa za vami niečo valí a vy to musíte predbehnúť alebo tomu ujsť. Odtrhol som lavínu vo Švajčiarsku, ale podarilo sa mi z nej našťastie ujsť, nebola až taká veľká.
Vy odrhnete lavínu a potom sa snažíte pred ňou ujsť? Nie je to trochu šibnuté?
Veľa ľudí vraví, že sme šibnutí. Hovoria nám: „Chalani, vy ste blázni.“
Nemáte pocit, že príliš hazardujete so svojím životom?
Nemyslím si. Niektorí ľudia hazardujú viac tým, že drogujú, pijú a podobne...
Aký názor majú na freeride vaši rodičia. Neboja sa o vás?
Mama s tým veľmi nesúhlasí, ale postupom času to začína rešpektovať. Čo iné jej zostáva? Rodičia mi držia palce, sú so mnou a ja sa snažím jazdiť tak, aby som sa vrátil živý a zdravý.
Venujete sa aj nejakému inému nebezpečnému športu?
Hrávam futbal, to je podľa mňa dosť nebezpečný šport. V lete jazdím trochu na motorke, ale nie po cestičke, radšej po lesíkoch a strmých svahoch, trošku to tam pooriem.
Počuli sme, že ste vytvorili slovenský rekord v sfukovaní sviečky. Je to pravda?
Bola, ale jeden chalan ma prekonal o štyri centimentre. Stalo sa to v Bratislave začiatkom roka na druhom ročníku Rekordfestu. Išlo o to, kto sfúkne horiacu sviečku z najväčšej vzdialenosti. Ja som ju sfúkol zo vzdialenosti 141 cm. Boli tam všelijaké strelené disciplíny, napríklad kto najhlasnejšie zapíska alebo najrýchlejšie potrhá zlaté stránky.
Aké máte plány do budúcnosti?
V prvom rade by som chcel zmaturovať na Združenej obchodnej a hotelovej škole v Liptovskom Mikuláši, dúfam, že sa mi to podarí. Koncom apríla sa chystám na prijímačky na fakultu telesnej výchovy a športu, takže mi držte palce. Keď ma vezmú a doštudujem, chcel by som mať takých silných sponzorov, aby som sa mohol živiť lyžovaním a freeridom. To je môj sen. Freeride je proste krása.
Je podľa vás niečo krajšie ako freeride?
Rodina je viac ako freeride, potom sú kamaráti a frajerky (smiech) a samozrejme škola...Týmto pozdravujem pani profesorky...
Odmenou pre finalistov Jasná Adrenalín malo byť zlyžovanie Lomnického štítu prvýkrát v histórii. Zlyžovali ste ho?
Čiastočne. Pôvodne to malo byť tak, že sme sa lanovkou mali vyviezť na vrchol a zlyžovať celý kopec. Lanovkou je s lyžami hore zákaz, ale mali sme mať výnimku. Nakoniec to bolo inak. Prišli ochranári a nechceli to dovoliť. Robili problémy, že je to ochranné pásmo a vyskytujú sa tam kamzíky. Tak sme šľapali hore po vlastných a štartovali sme asi z tretiny svahu. Neboli to preteky, skôr exibičné jazdy. Boli tam fotografi, kameramani a napriek tomu, že nás nepustili až hore, aj dobrá nálada.
Ochranári vás kvôli kamzíkom asi nemajú príliš v láske...
To je pravda. Opýtal som sa ich, čo je horšie: či keď poľovník zabije jeleňa alebo keď freeridisti zjazdia kopec a idú preč. Nevedeli mi na to odpovedať. My si kamzíkov vážime, rešpektujeme ich a nechceme ich rušiť. Keď ich vidíme, necháme ich na pokoji a radšej si vyberieme inú trasu. Pred pár dňami sme ich videli na Chopku pri Ďumbieri asi dvadsať. Práve tam idem, je tam ešte super sneh...
