„Naša Zem je krehká a zraniteľná,“ konštatovali ekológovia v USA pri pohľade na fotografické a telegrafické snímky z kozmu 22. apríla 1970. Vtedy vyzvali všetky národy sveta, aby sa zapojili do jej ochrany. Až v roku 1990 sa však aktivizovalo viac ako dvesto miliónov ľudí v stoštyridsiatich štátoch sveta a prihlásilo sa k ochrane našej planéty. Dnes mocnejú názory, aby bol každý deň pre ľudstvo dňom Zeme. Prečo? Napríklad aj preto, ako nám v rozhovore povedal vedecký pracovník zo Starých Hôr Miroslav Saniga žijúci v Liptovských Revúcach: „Príroda je katastrofálne zdevastovaná. Katastrofálne! Všetky stromy sú extrémne zdravotne oslabené. Hráme sa na majstrov, všetko rátame v eurách, v dolároch, ale nikto nerozpráva o tom, či o pár rokov budú ešte molekuly kyslíka. Možno sa zbadáme až vtedy, keď nás Zem zhodí ako parazita.“
V niekoľkých číslach MY Liptov sme sa venovali aj výrubu stromov v regióne. Na článok Príroda kontra deti (MY Liptov číslo 14) prišiel ohlas, v ktorom riaditeľka A-projektu Vlasta Körnerová konštatovala: „Argumenty pre likvidáciu stromov pri škole na Ulici J. D. Matejovie v Liptovskom Hrádku typu „je to jediné miesto, kde sa dá urobiť detské ihrisko“ alebo „v jeseni treba hrabať lístie a zaplatiť kontajner“ či „kmene budú použité na preliezky“ sú scestné. Keď slnko v čoraz horúcejších letách bude neznesiteľne páliť a zem okolo školy bude vysychať, pani riaditeľka školy na Matejovie ulici si raz spomenie, načo boli deťom dobré vzrastlé javory.“
Našťastie, žijú ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud planéty zvanej Zem. Ak patríte medzi nich, určite vás potešia slová Ivora Mihála, autora nedávno vydanej knihy Poklady Tatier a milovníka tatranskej prírody, či aktivity Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši zamerané v rámci ochrany prírody na odpady s dôrazom na škodlivosť plastových fliaš, z ktorých školopovinné deti vyrobili draka.
Autor: DagmaRA