Ružomberok – FC Senec, mužstvo, ktoré hrá v Corgoň lige v skupine o titul, si ani v domácom prostredí nedokázalo poradiť s ružomberskou rezervou, štartujúcou v tretej najvyššej republikovej súťaži. Aj odvetný semifinálový duel Slovenského pohára (podobne ako prvý pod Čebraťom) skončil bezgólovou remízou. Na rad tak musel prísť jedenástkový horor, ktorý býva vždy hlavne o šťastí. V penaltovom rozstrele viedli mladí ružomberskí futbalisti 3:1 a 4:2, no predsa sa z postupu do finále radoval Senec. Jeho súperom budú 8. mája na bratislavských Pasienkoch Zlaté Moravce.
Ružomberská rezerva dosiahla v pohári obrovský úspech, keď v súťaži ani raz neprehrala a dokázala z nej odpáliť aj také celky ako Trnava a B. Bystrica. Nebyť trošku športovej smoly, mohol mať váš pohárový zázrak dokonca prívlastok finálový. Čo vy na to? – znie naša prvá otázka na trénera MFK Ružomberok B Ľubomíra Páleníka.
To, čo sa týmto chlapcom podarilo, je naozaj vynikajúce. Škrie ma však, že postup do finále sme si prehrali prakticky sami. Pri jedenástkovom rozstrele sme mali postup na dosah. Stále sa mi veľmi ťažko k tomu vracia. Títo chalani už možno v živote takúto šancu nebudú mať. Veru, neľahko sa mi to rozdýchava. Nie preto, že sme vypadli, ale ako sme vypadli.
Iste súhlasíte, škoda prvého zápasu, ktorý bol jasne vo vašej réžii, akurát mu chýbal nejaký gólik.
Hlavou mi prebehli obe stretnutia. Keď ich porovnávam, môžem hovoriť o veľkej paralele. Doma i vonku sme nastrelili žrď. U nás hráč Senca, po strele Chovanca, vykopával loptu z prázdnej brány. Tam zase mohol Tomáš Chovanec zariadiť náš postup v poslednej minúte. Nezvládol však situáciu a neposunul loptu lepšie postavenému Pilárovi. Mohlo byť rozhodnuté, súper by už nemal čas zareagovať dvoma gólmi.
Ako sa celkovo pozeráte na vašu pohárovú púť, ktorá sa začala remízou v Turni (1:1) a penaltovým postupom do 2. kola?
Odohrali sme šesť zápasov, z toho štyrikrát sme sa stretli s účastníkmi Corgoň ligy. Mužstvo ani raz neprehralo, o to krutejšie je ukončenie pohárovej cesty. Akýsi zlom v našom ťažení nastal v 2. kole, keď sme narazili na L. Mikuláš. Vtedy sme doslova lepili zostavu, museli sme sa zaobísť bez štyroch mládežníckych reprezentantov. V ústrety vyšli tréneri dorastu, keď mi poskytli troch hráčov. V okyptenom zložení sa nám podarilo prejsť cez Mikuláš, na ktorého ihrisku naše mužstvo týždeň predtým vyfasovalo v majstráku debakel 0:4. Vtedy som si sám pre seba povedal, snáď sa zastavíme až vo finále. Potom prišli nezabudnuteľné zápasy s Trnavou a Bystricou v úžasnej diváckej atmosfére. I v domácom stretnutí so Sencom nás fanúšikovia doslova hnali dopredu. Početná skupina našich priaznivcov prišla aj do Senca.
Ako to po zápase v Senci vyzeralo vo vašej šatni?
To sa nedá opísať. Bol to pohľad na ľudské kôpky nešťastia. Niektorým chlapcom tiekli aj slzy po lícach. Bolo veľmi ťažké upokojiť ich. V tejto sezóne mám totiž úžasnú partiu.
Čo ste im napokon povedali?
Všetkým zo srdca ďakujem, bolo mi ich veľmi ľúto.
MFK Ružomberok B – Senec 0:0,
na 11 m 6:5
MFK: Šavol – L. Bakoš, Gallo, Jurč, Ďubek – Kapláň (90+. Paluba), Kucka, Macko (80. P. Maslo), Pilár (90. Majný) – M. Bakoš, Chovanec.
