Sadli sme si na lavičku pred drevenou chatkou, ktorú volá trucovňa. Ján Hlavienka v nej má vlastnoručne vyrezávané črpáky, valašky, indický lovecký nôž, dvojplatničku a iné pozoruhodnosti. Pred trucovňou kvitli čučoriedky, rástla divá švédska vŕba a viseli slovenské kosy. Na okne trucovne kvitli muškáty, a vedľa bolo meteorologické centrum – teplomer, vlhkomer a vodomer. „Aj šamani to majú,“ usmial sa huncútsky Ján Hlavienka a vysvetlil mi princíp. „Keď táto palička ide dolu, je sucho a pekne. Keď je mokro, palička ide hore. Musí mať presný rozmer - dĺžku 32 cm, hrúbku dole 5,5 cm a hore 4 cm (alebo naopak?) a musí to byť ,jednorost´.“
Nepije vodu z vodovodu
Za chrbtom nám zurčal potôčik Štiavnica a pred nami občas zabľačali ovečky. Ján Hlavienka z Liptovského Jána začal svoje rozprávanie nie náhodou o vode. Na festivale amatérskych filmov Horalfest získal totiž vlani vlani čestné uznanie film Rozprávanie o vode jánskej, ktorý pripravil spolu s Dušanom Červeňom. „Potok Štiavnica, ktorý mi žblnkoce za trucovňou, vyviera pod Ďumbierom a pri Podturni sa vlieva do Váhu. Má prítoky Bystrá, Ludárka, Červený jarok a Bielo. Na svojej púti sa Štiavnica niekoľkokrát prepadáva pod zem a po čase vychádza na povrch vyvieračkami. Prvý výver Štiavnice je pred Stanišovom. Je pomenovaný po dcére lekárnika Žufu z Liptovského Mikuláša a volajú ho Nadina studnička. Chodím si tam po vodu, je výborná, nie ako z vodovodu. Tú nepijem,“ povedal Ján Hlavienka a pokračoval: „Studené pramene sa volajú medokýše, sú napríklad na Brezine, Pod Kameničnou, pod Javorcom... Turisti chodia väčšinou do dediny na teplicu, ale už to nie je to, čo bývalo.
Pramene majú na dvore
Minerálnych prameňov v obci je asi 14. Jeden žblnkoce aj pod kostolným múrom u Ďurotov na dvore, druhý majú v kuchyni, asi prikrytý chladničkou. Možno je aj pod rímskokatolíckym kostolom. Keď v ňom občas sedím a je ticho, mám pocit, že počujem bublať vodu. Vedľa kostola bolo kedysi jazierko, dnes je tam prázdna jama. Bývalo v ňom veľa mŕtych vtákov. Zabili ich asi výpary, keď sa chceli napiť alebo leteli príliš nízko. Voda je síce pre človeka liečivá, ale obsahuje aj síru a keď sa jej vtáčik nadýcha, dolietal... Termálny prameň je len jeden, ktorý napája termálne kúpalisko. Volá sa Rudolf a má teplotu okolo 30 stupňov. Ešte teplejší je v jednej súkromnej záhrade, ale je nevyužitý. Je to vrt, ktorý má hĺbku vyše sto metrov a pôvodne bol určený do bazénov bývalých kúpeľov Svätojánske Teplice. Ale nemal kto postaviť potrubie, tak ho zabetónovali a postavili na to voz. Je na súkromnom pozemku a majiteľ s tým nemôže nič robiť, lebo prameň a vrt je štátny. Keby to bolo vo Švajčiarsku...Voda je stále vzácnejšia a drahšia a my to nevieme využiť. Je známe, že iba tri percentá vody na zemi tvorí pitná voda a vedci predpovedajú, že za pätnásť rokov viac ako polovica ľudí nebude mať čo piť. Navrhoval som, aby z pri výveroch v doline urobili plničky. Je to absolútne čistá voda a netreba na to nič, len jednu „vétriesku“ upravenú ako plničku a jeden agregát, ktorý bude vodu čerpať do fliaš. Podobne, ako v Liptovskej Tepličke, tam plnia vodu do fliaš.“
O rybníky sa starali mnísi
Ján Hlavienka rozprával aj o rybníkoch, ktorých kedysi bolo v Jánskej doline až päť. „Jozef Szentiványi vybudoval v roku 1890 Poľovnícky a rybársky dom pred Bystrou, už ho niet. Ani rybníky. Ja si ich ešte pamätám. Jeden bol pod vrchom Hrádok, druhý oproti zotavovni Ďumbier, tretí medzi Hrádkom a Javorovicou a dva boli v doline. Horný rybník slúžil pre chov pstruhov a rakov, v dolnom boli kaprovité ryby. O rybníky sa starali mnísi benediktíni. Vyrábali aj sviečky, med a trasľavé víno. Pamätám sa aj na posledného hospodára, bol ním jánsky notár Július Pavela. Na ryby chodili aj biskupi, najviac biskup Čobrda. Ľudia ich chytali aj v Štiavnici, ale dnes do nej vypúšťajú vodu z bazéna. Smrdí chlórom, žiadne raky tam už nie sú a rybám sa to tiež určite nepáči. Kedysi boli v Jáne známe kúpele Svätojánske Teplice. Založil ich Jozef Szentiványi. Vyštudoval dve vysoké školy a rozvinul turistický systém v Liptove. Zaujímavé je, že aj keď bol predseda maďarskej národnej strany, bol veľký priateľ Hlinku. V kúpeľoch bola základným nápojom jánska teplica, ktorá sa už vtedy plnila do fliaš a vyvážala. Mal syna, tiež Jozefa, osobne som ho poznal, ktorý bol významný zoológ v Austrálii. Szentiványiovci by sa určite čudovali, keby videli, ako sme to tu dobačovali. Kúpele zanikli oficiálne v roku 1939 a ich sláva zapadla prachom. Nevieme tú našu dobrú vodu využiť,“ vzdychol si Ján Hlavienka a ponúkol mi vodu z Nadinej studničky...
