Obyčajný piatok, aký zažívame vždy na konci týždňa. Jeden z tých školských, kedy občas márne čakáme v rade na nástup do autobusu. Popri nás sa na stanici objavuje množstvo iných študentov i obyčajných ľudí a z nekončiaceho sa davu sa vynárajú ďalší a ďalší, ktorí majú namierené do toho istého autobusu ako vy. Veď vravím - obyčajný piatok. Aspoň sa tak zo začiatku javil. Aj by ostal obyčajný, keby sa hneď na autobusovom nástupišti neudiala zvláštna vec. Pre niekoho normálna, no pre mňa, ako ešte nikdy prítomného pozorovateľa pri krádeži, to bola nová skúsenosť.
Vždy mi pred odchodom na cestu kládli na srdce, aby som si dávala pozor na veci; hlavne na tašky a kabelky. Ale viete, nikto nie je dokonalý, a tak sa aj prihodí, že v zhone si jednoducho zabudnete zapnúť tašku, alebo ramienko z kabelky vám skĺzne dole a obsah vašich „nevyhnutných spoločníkov“ neunikne pozornosti zlodejov. Presne tak, ako jednému pánovi neunikla krásne sa usmievajúca peňaženka sympaticky vyzerajúcej pani. Bol to bežný päťdesiatnik, akých nájdete všade. Jediné, čím na seba upútal pozornosť, bolo, že okolo seba neúnavne rozfukoval dym z cigarety. „Náhodou“ sa mu do ruky dostala peňaženka spomínanej panej. Našťastie sa na to včas prišlo... Ale päťdesiatnik sa to snažil uhrať tak, že peňaženka vypadla na zem a samozrejme, ako správny gentleman, ju zdvihol a určite chcel hľadať majiteľa...
Majiteľka peňaženky nebola ešte dlho vo svojej koži. Keď sa pozrela z okna autobusu, ktorý medzi časom konečne dorazil, videla úplne obyčajného pána prechádzať sa po nástupišti (hľadať novú obeť), ako keby sa nič nestalo...
