Červená farba prvého májového dňa v kalendári znamená pre mnohých ľudí voľný a pracovnými povinnosťami nezaťažený program podľa vlastného výberu. Možno si viacerí pripomenú, že oslava práce formou sviatku pochádza z „kuchyne“ Medzinárodného kongresu pracujúcich, ktorý 1. máj vyhlásil za medzinárodný sviatok práce na rokovaní v Paríži v roku 1889. Štrajky a protestné pochody voči vtedajším pracovným podmienkam sa v mnohých krajinách sveta prvýkrát konali 1. mája 1890. V prvomájovej histórii rezonuje aj rok 1884, kedy práve 1. mája bol v USA generálny štrajk s požiadavkou na uzákonenie 8-hodinového pracovného dňa. V slovenskej kronike prvomájových osláv rezonuje 1. máj 1918 a to manifestáciou slovenských robotníkov v Liptovskom Mikuláši. Čo sviatok práce hovorí jeho obyvateľom dnes?
Eva Peniašková, živnostníčka: Z minulosti mám tento štátny sviatok zafixovaný ako nanútený. Museli sme manifestovať chtiac-nechtiac, bola to nepísaná, ale režimom vyžadovaná povinnosť. Každá všeobecne osožná práca si zaslúži uznanie, avšak verejné oslavy a manifestácie nepovažujem za potrebné.
Štefan Strcula, dôchodca: Podľa mňa je takýto sviatok potrebný, aby si ľudia pripomenuli význam pracujúcich ľudí a ich prínosu pre spoločnosť. Nemám na mysli iba fyzicky pracujúcich, ale všetkých tvorivých ľudí, ak výsledkom ich činnosti je všeobecný osoh.
Martin Jurčo, živnostník: Sviatok práce nemá dnes význam, bol to výmysel bývalého režimu. Treba oslavovať to, čo je životnou nutnosťou? Práca ako výdaj energie má predsa rôzne podoby. Ja si vážim len takú prácu, ktorá je zmysluplná nielen pre mňa, ale aj pre širší okruh ľudí.
Mária Piovarčiová, lekárka: Kto chce, nech slávi. Nie som prívrženkyňou veľkých osláv, najmä nie takých, ktoré politické strany využívajú na svoju propagáciu. Hádam navždy mi v pamäti ostanú nechutne povinné manifestácie v minulom režime. Pri dlhom nezmyselnom státí ma vždy veľmi bolel chrbát.
Ivan Brtáň, gymnazista: Hurá, voľný deň, neučí sa! Iný ako tento význam to pre mňa nemá. Prácu beriem ako príležitosť sebarealizácie. Nechápem, prečo by sa to malo verejne oslavovať. Pre študenta je ale každý voľný deň dobrý.
Ján Kamhal, robotník: Neoslavujem žiadne sviatky, ani tento. Je to formalita, dnes robotník na trhu práce nemá žiadnu cenu, cítim to na vlastnej koži. Každý nemôže robiť v bankovníctve či na inom vychytenom mieste. Dnes sa bežná práca nedoceňuje, a preto mladí utekajú zo Slovenska preč.
Jana Opavská, predavačka: Každá práca je v spoločnosti dôležitá. Som rada, že aj v tejto dobe majú pracujúci ľudia svoj sviatok. Považujem ho za príležitosť zamyslieť sa čo robíme a ako to robíme, či by sa nedalo aj lepšie. Takto by sa mali zamyslieť nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia.
Ján Cibula, hokejista: Je to milý sviatok. Pri toľkých nezamestnaných, ktorí by chceli, ale nemajú možnosť pracovať, sa práve pri tejto príležitosti viac zamýšľam nad ich osudom. V tomto období som na dovolenke a necítim potrebu verejne oslavovať.
Zuzana Mráziková, predavačka: Podľa mňa to má zmysel oslavovať prácu. Pravdaže len takú, ktorá prináša úžitok aj ostatným. Ja budem oslavovať prácou, mám inventúru. Bude to v pohode, mám radosť, že nie som nezamestnaná.
