Počas rozhovoru s čistokrvným liptovským Talianom si k nám na terasu mikulášskej Lodenice prisadol ďalší smoliar. Pred pár dňami sa ako blesk z čistého neba rojili hororové správy o krkolomnom páde Alexandra Slafkovského: „Kvôli povinnostiam v škole som vynechal jedno kolo Slovenského pohára. Lyžujem odmalička, lyže a hlavne naše hory doslova milujem. Bolo pekne, hneď po skúške som si od kamaráta požičal freeride lyže. Parádne som si zajazdil v žľaboch, no, čo čert nechcel, pri návrate zaúradoval zákon schválnosti. Zjazdovka, po ktorej som sa mal pôvodne spustiť dolu, bola rozbitá, plná ľadu a trávy. Vybral som sa preto popod sedačkovú lanovku. Dosť som to rezal a trochu si potykal so stromom, ktorý vyrástol priamo predo mnou,“ nadľahčene opisoval okamihy hrôzy, nie tak dávno, suverén vo svetovej juniorskej konkurencii, ktorý si rýchlo vydobyl pevné miesto v absolútnej kanoistickej špičke.
Dole zišiel po svojich, všetko vyzeralo v pohode. „Vykašliaval som však krv, Horská služba ma dopravila do nemocnice. Vyšetrenie odhalilo pomliaždeniny a krvnú zrazeninu v pľúcach, ktorá sa musí postupne vstrebať. Našťastie sa nepotvrdilo poškodenie ďalších vnútorných orgánov a ciev. Zachránil ma chránič chrbta, mohlo to dopadnúť podstatne horšie. Teraz potrebujem úplný pokoj na hojenie bez fyzickej námahy, nesmiem sa zbytočne zadýchať. Nuž čo, zostal mi aspoň čas na školu, ktorý som nikdy nemal.“
Nominačné preteky počas minulého víkendu niekdajší juniorský suverén v celosvetovom meradle, ktorý sa už pevne adaptoval v absolútnej špičke, prirodzene, nestihol. Práve jeho podobizeň na plagáte pozýva všetkých priaznivcov nášho najsilnejšieho olympijského odvetvia na 59. ročník Medzinárodného tatranského slalomu, ktorý bude koncom tohto týždňa ostrou generálkou pred európskym šampionátom: „Môj víkendový štart je veľmi otázny. Navyše je to druhý diel nominácie, za normálnych okolností si miesto v reprezentačnom výbere nevyjazdím. Záležať tak už bude iba na rozhodnutí trénerskej rady, či mi dá ešte nejakú dodatočnú šancu dostať sa na európsky či svetový šampionát.“
Mikulášski vodáci sa zo všetkých síl chystajú na domáce majstrovstvá Európy (13. – 17. 6.), jedno z najväčších želiezok v ohni hrá možno beznádejné preteky s časom, aby vrchol, na ktorý čakali celé generácie pred ním, stihol: „Plakať a ľutovať sa nemá význam. Veď som mohol skončiť aj na invalidnom vozíku, veľa k tomu ozaj nechýbalo. Treba sa pozerať dopredu. Verím, že sa rýchlo vrátim a dostanem šancu, aby som dokázal, čo vo mne je.“
