Aktivisti Ekofóra (združenie dvadsiatich piatich environmentálnych organizácii Slovenska) posledný aprílový týždeň bránili vlastnými telami odstraňovanie kalamitného dreva v chránenom území Tichej a Kôprovej doliny. Ťažbu dreva, s ktorou lesníci začali začiatkom apríla, dočasne zakázala Slovenská inšpekcia životného prostredia. Napriek tomu v jednu aprílovú noc aktivisti, ktorí ostali v dolinách, zastavili auto, ktoré vyvážalo neoznačené drevo.
Na sobotu 28. apríla vyhlásili environmentalisti protestné stretnutie ochranárov z celého Slovenska na Podbanskom. Avizovaný bol príchod vyše dvetisícky ľudí, aby demonštrovali proti spracovávaniu kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline. Prišlo ich necelých tisíc.
Na parkovisku na Podbanskom sa v rovnakom čase zišla asi stovka členov Pozemkového združenia bývalých urbarialistov z Východnej, ktorí protestovali proti zasahovaniu ochranárov. Obe stretnutia boli len niekoľko metrov od seba, a tak došlo k slovným súbojom medzi vlastníkmi a ochranármi. Vlastníci miestnych lesov nedovolili ochranárom pohybovať sa po parkovisku, ktoré označili páskami, nápismi Územie chránené vlastníkmi a transparentami Kto vás živí, vĺčatá? a Svoje si nedáme. Ochranári sa združili na lúke okolo pamätníkov padlým v SNP a tento priestor ohraničili transparentami s nápismi Aby Tichá ostala tichou, Ruky preč od TANAP-u, Stop drancovaniu národného parku, Chránime les, Minister Jureňa – platený komparzista z našich daní, Dajme šancu prírode, Nebráňte občanom chrániť lesy...
Na záver stretnutia aktivisti Ekofóra vyhlásili tatranské doliny Tichú a Kôprovú za územie chránené občanmi a žiadali ukončenie ťažby dreva.
MY sme sa na Podbanskom pýtali organizátorov jedného i druhého stretnutnutia.
Prečo a za akým účelom ste zvolali stretnutie bývalých urbarialistov na Podbanské v rovnakom čase ako ochranári?
Pavol Vechter, Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov (PSBU) obce Východná: „Podľa mňa, takzvaní ochranári, poslali oznámenie PSBU, že uskutočnia zhromaždenie na parkovisku na Podbanskom. Keďže parkovisko je vo vlastníctve PSBU Východná, rozhodli sme sa aj my ako vlastníci lesa v tento deň vykonať svoje zhromaždenie na parkovisku. Preto sme im nedali povolenie. To sme oznámili aj na Obecný úrad do Pribyliny, aj policajtom v Liptovskom Hrádku a v Starom Smokovci. Za akým účelom bolo naše zhromaždenie? Tu už nejde len o Kôprovú a Tichú. Ide o to vôbec obhájiť naše vlastnícke práva. Sú ohrozené. Veď si zoberte len jednu vec: národné parky boli vyhlásené za národné bez súhlasu vlastníkov. Keby bol právny demokratický štát, to sa nemôže stať, aby sa nikto neopýtal vlastníka, či s tým súhlasí. Od kalamity v roku 2004 uplynulo dva a pol roka. Doteraz sme nedostali ani výnimku na spracovanie dreva, doteraz sme nedostali ani majetkovú náhradu. Drevo je znehodnotené, nemáme ani drevo, ani finančnú náhradu. Ministerstvo poľnohospodárstva a Krajský úrad životného prostredia nám dávajú rôzne obmedzenia – niektoré nie sú ani v súlade so zákonom. Päťdesiat rokov tento štát užíva naše pozemky. Dosiaľ, ani symbolicky, sa nám nikto nepoďakoval, neodslúžil, nerevanšoval straty, ktoré vznikli za päťdesiat rokov.“
Čo sledujú ochranári, keď bránia ťažbe kalamitného dreva. Nezničí lykožrút tatranské lesy, ak ostane drevo nespracované v dolinách?
Erik Baláž, koordinátor aktivistov, lesník, vyrastal v Liptovskej Kokave, býva v Pribyline: „Táto akcia má názov Územie chránené občanmi. Rozhodli sme sa ju usporiadať preto, lebo už niekoľko rokov sa snažíme o to, aby Tichá a Kôprová dolina ostali aspoň ako dve doliny nedotknuté ťažbou dreva, stavbou lanoviek a ďalších zariadení cestovného ruchu. Zodpovední politici sa od tejto témy dištancujú alebo napomáhajú tomu, aby sa tu ťažilo drevo. Zvolili sme formu blokády, aby sme im ukázali, že veľkému množstvu ľudí záleží na tom, aby tu bola čistá príroda. V TANAP-e sa vyťažilo 93 percent kalamitnej hmoty a sedem percent v tých najvyšších zónach malo byť ponechané na prirodzený vývoj. Má to obrovský význam pre ochranu biologickej rozmanitosti. V stromoch sa nachádzajú chránené druhy živočíchov, ktoré nikde inde nežijú. len v odumretých stromoch. A kde inde, ako tu, v rezervácii má byť nejaké odumreté drevo? Hrozba lykožrúta? Lykožrúty sú všade na celom Slovensku bez ohľadu na to, či sa do územia zasahuje alebo nie. Lesníci vyťažia ročne asi milión kubíkov kalamity lykožrútovej aj z územia mimo rezervácie. Na jednej strane efektivita boja s lykožrútmi je sporná, na druhej strane lykožrút má svoje miesto v prírode. Odstraňuje oslabené stromy a lykožrúty žili v lesoch sto miliónov rokov. Lesníci sa snažia s ním bojovať posledných dvesto rokov. Za sto miliónov rokov lesy nezničili. Sú tu, takže my sa lykožrúta v prírode vôbec neobávame. Chcem sa však poďakovať všetkým blokádnikom, aktivistom, ktorí tu stáli v neuveriteľne ťažkých deviatich dňoch. Vydržali. Boli v doline ráno o štvrtej, aby sa im podarilo prejsť cez SBS-ku, políciu, aby sa dostali k strojom. Riskovali skutočne zdravie aj svoje životy. Bolo to neskutočne unavujúce. Nielen výsluchy na polícii, ktoré boli často veľmi nepríjemné, ale aj strety s lesnými robotníkmi, ktorí toho mali, ako všetci, dosť a boli niekedy skutočne agresívni. Bolo to náročné...“
Ako hodnotíte protestné stretnutie ochranárov? Malo nejaký význam pre Tichú a Kôprovú dolinu?
Juraj Smatana, organizátor stretnutia na Podbanskom: „Stretnutie na Podbanskom bolo apolitické, nadstranícke. Budeme sa veľmi brániť tomu, keby ktokoľvek si chcel prisvojiť na politické ciele toto zdvihnutie občanov. Ale na druhej strane žiadame, aby sa politici zaoberali situáciou v Tichej a Kôprovej doline a riešili veci. Veď keby napríklad nebolo organizácie Vlk, my ostatní – organizácie, občania, médiá - by sme si možno ani nevšimli, že v Tatrách počas týždňa zmizne krásny kus územia TANAP-u.
Sobotňajšie stretnutie na Podbanskom bolo pokojné, mierumilovné zhromaždenie. Nezasahovala polícia, nedochádzalo ku konfliktom. Ťažba kalamitného dreva bola pozastavená, pretože Štátna inšpekcia životného prostredia Košice vydala rozhodnutie, vďaka ktorému sme mohli na Podbanskom tráviť príjemné popoludnie a nie bojovať. Veríme, že aj vďaka nášmu zhromaždeniu zodpovední ľudia dokážu ustáť to odvážne rozhodnutie o zastavení ťažby. Na Slovensku totiž nie je bežné postaviť sa proti svojim rezortným šéfom, proti ministrom, proti mediálnemu tlaku... Veríme, že to dokážu a budú pokračovať ako nezávislý odborný orgán.“
Bodku za stretnutím dal jeden z účastníkov slovami: „Až keď zotneme posledný strom, zabijeme posledné zviera a otrávime poslednú rieku, zistíme, že peniaze sa nedajú jesť.“
Autor: DagmaRA