Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Jánske poklady

V Liptovskom Jáne stretnete viac turistov ako domácich obyvateľov. V lete sa ich za jeden deň v dedine otočí údajne aj tritisíc. Domácich obyvateľov je 832, čiže na jedného obyvateľa pripadajú najmenej traja turisti. Niet sa čo čudovať, lebo Liptovský Ján a celá Jánska dolina majú naozaj čo ponúknuť. V obci je termálne aj prírodné kúpalisko, povestná jánska Jama (volajú ju aj kaďa) so stále bublajúcou liečivou vodou a množstvo minerálnych prameňov. V minulom storočí tu boli aj kúpele Svätojánske Teplice. (Písali sme o nich v 13. tohtoročnom vydaní MY Liptov.) V obci bolo dvadsať kúrií a kaštieľov, ktoré postavili v 16. až 19. storočí. V roku 1991 bol Liptovský Ján vyhlásený za pamiatkovú zónu a v roku 1998 bol Jánskej doline priznaný aj štatút kúpeľného miesta. Jánska dolina bola už v roku 1928 vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu a tvorí základ národného parku. Je dlhá asi 18 km a je v nej zaevidovaných viac ako stopäťdesiat jaskýň s celkovou dĺžkou približne sto kilometrov. Najznámejšia je Jaskyňa mŕtvych netopierov a Stanišovská jaskyňa, v ktorej sa vraj v dobe tatárskych vpádov schovávali domorodí obyvatelia. Žiadna z jaskýň v doline však nie je sprístupnená pre verejnosť. Nachádza sa tu aj najhlbšia priepasť jaskynného typu na Slovensku, Starý hrad, hlboká 423 metrov. Aj keď krasové javy v podzemí sú bežnému smrteľníkovi skryté, má čo obdivovať aj na povrchu. Napríklad skalné Okno na Ohništi, skalné ruže či alpínske plesnivce. V doline rastú čučoriedky, maliny a mnohé vzácne byliny, pri troche šťastia môžete vidieť orla skalného či svišťa. V katastri obce je niekoľko desiatok penziónov, hotelov a chát. Chatu v Jánskej doline má aj Slovenské národné divadlo a televízia, preto tu môžete stretnúť aj známych hercov. Priamo v obci mal chatu aj riaditeľ divadla Aréna Juraj Kukura. Pôvodne to bola pastiereň a patrila urbárskym spolkom. Juraj Kukura ju kúpil, ale keď emigroval do zahraničia, prišiel o ňu. V jednom časopise nedávno napísali, že by v nej chcel tráviť dôchodok. Miestni obyvatelia sa na Kukuru pamätajú aj na jeho manželku, s ktorou žije už tridsať rokov a stále si vykajú. Raz ju vraj len tak zo špásu hodili aj so stoličkou do bazéna...

Bohatá história
Najstaršia písomná zmienka o Liptovskom Jáne pochádza z roku 1327. Vtedy sa synovia Bogomíra sťažovali pred kráľom Karolom Róbertom, že zlodeji vykradli svätojánsky kostol. Toto územie bolo však obývané už v dobe bronzovej a svoje hradisko si tu postavili aj Kelti. Osada, a potom dedina Liptovský Ján, vznikla na území, ktoré daroval v roku 1263 kráľ Belo IV. Bogomírovi za verné služby. V tom čase tam už stál spomínaný kostol. Dali ho postaviť na pamiatku víťazstva nad Tatármi. V bojoch s nimi sa vyznamenal Bogomírov otec Vavrinec a prišiel v nich o ruku. Preto sa ruka s trúbkou stala súčasťou erbu Szentiványiovcov - Svätojánskovcov, zakladateľov Liptovského Jána. Bogomír dal postaviť na úpätí Poludnice na vŕšku, ktorý dnes volajú Hrádok, drevený hrad. Bol to jediný drevený nekráľovský hrad v Liptove. Kráľ dal Bogomírovi nielen rozsiahle pozemky, ale aj privilégium ryžovať zlato z potoka Bocianka. Jeho potomkovia vlastnili bane na striebro a zlato v Bockej doline, ťažili i v Svätojánskej. Vďaka tomu patrili Svätojánskovci k najbohatším liptovským rodom. Okrem drahých kovov im veľké bohatstvo poskytovali aj lesy. Liptovský Ján preslávili spisovatelia Čajakovci, polyhistor Martin Szentiványi, pochádza z nej aj jazykovedec Ján Stanislav. Ján Kalinčiak v Jáne čerpal námet pre svoj román Reštavrácia a Fraňo Kráľ pre Čenkovej deti. Latinskú školu, ktorú založili v Jáne Szentiványiovci v 16. storočí, navštívil údajne aj Jan Ámos Komenský.

Veľké budovateľské plány
Po dvanástich rokoch majú v Liptovskom Jáne nového starostu. Gejzu Čániho vystriedal v starostovskom kresle Juraj Filo. Je rodák z Liptovského Jána, predtým pracoval ako vedúci výroby v Pečivárňach v Liptovskom Hrádku. Spýtali sme sa ho, aké má plány a čo by chcel v obci vybudovať a zmeniť.
„Plány máme veľké. Spracúvame urbanistickú štúdiu starej časti obce, kde plánujeme vytvoriť pešiu zónu, ktorá by mala charakter náučného chodníka. Chceme prebudovať celý informačný systém dediny aj doliny. Okolo katolíckeho kostola by sme chceli urobiť námestíčko a zrekonštruovať kultúrny dom, lebo je v dezolátnom stave a už niekoľko rokov neslúži svojmu účelu. Rozpočet na jeho opravu je asi 40 miliónov, ale obec nemá na to peniaze. Vypracovali sme projekt, už tretí rok je podaný na ministerstve. V kultúrnom dome je aj Jánske múzeum, ale je tiež zatvorené. Je to kultúrna pamiatka a podľa mňa by malo byť aj v záujme štátu, aby sa kultúrne pamiatky udržiavali. Kúpili sme budovu pod katolíckym kostolom, chceme ju zrekonštruovať a presťahovať do nej múzeum. Aj katolícky kostol je kultúrna pamiatka. Bol v ňom krásny oltár, ale už niekoľko rokov je v depozite, lebo nie sú prostriedky na jeho rekonštrukciu.
Liptovský Ján má veľký poten­ciál, čo sa týka turizmu. V poslednej dobe však dosť upadá. Všade okolo vyrastá konkurencia, ale na termálnom kúpalisku v Jáne sa nič nebuduje. Vytvára sa tu však priestor a prichádza konkurencia, ktorá to možno oživí. Súkromný investor má určitý nápad, a myslím si, že každý dobrý nápad treba podporiť, aby Ján ako kúpeľné miesto neupadol do zabudnutia. Chceli by sme využiť našu dobrú termálnu vodu pre širšiu verejnosť, zatraktívniť prostredie, dobudovať hlavne služby. Je tu veľa ubytovacích kapacít a reštaurácií, ale služieb málo. Nebránime sa vstupu podnikateľov, podporíme tých, ktorí by chceli vybudovať rôzne služby pre turistov a aj pre domácich obyvateľov.
V súčasnosti budujeme nové osvetlenie od prameňa Teplica starou jánskou cestou k termálnemu kúpalisku popod Horec až k Ďumbieru, a od hotela Avena Plus až po chatu SND a STV, aby turisti mohli chodiť po osvetlených cestách. Snažíme sa dať do poriadku aj chodníky a cesty v starej časti dediny. Pripravujeme rôzne projekty, peniaze chceme žiadať aj z fondov Európskej únie. V júni by sme chceli skolaudovať 16-bytovku. Máme záujem doplniť územný plán obce a začať s výstavbu bytových domov. Ale nechceme to robiť formou sociálnych alebo nájomných bytov, ale bytov do osobného vlastníctva. Chceli by sme vybudovať celú novú ulicu v západnej časti obce, lebo veľa ľudí chce v Jáne stavať a bývať, ale momentálne nie je kde. Mojou víziou je postaviť aspoň 5-6 bytoviek takým spôsobom, že obec poskytne vlastný pozemok, súkromný investor vybuduje byty a odpredá ich do súkromného vlastníctva.“
Starostu sme sa spýtali, či má nejaké plány aj s liečivou jánskou Jamou, ale vyjadril sa, že Jamu, prírodné kúpalisko ani minerálnu vodu nemajú zatiaľ záujem spoplatňovať a využívať komerčne, čiže stále budú zadarmo.

Trápia ich cesty
Obyvateľov Jána trápi, v akom stave sú cesty. Nedávno totiž v obci robili kanalizáciu v rámci projektu, ktorý financovala aj Európska únia. Niektorí dodnes nechápu, prečo robili v Jáne kanalizáciu, keď už jednu mali. Išli však do nej splaškové aj povrchové vody a ktosi rozhodol, že treba dve potrubia – na každú zvlášť. Paradoxom je, že niektoré obce nemajú žiadnu kanalizáciu. „Pred pár rokmi sa kládol nový afalt na hlavnej ulici. Teraz všetko rozryli, asfalty sa prepadajú, praská to. Chceme novú cestu, nový asfalt, taká bola dohoda. Štyri ulice nám síce vyasfaltovali, ale nie som úplne spokojný. Mali zbrúsiť starý asfalt a dať nový, ale neurobili tak. Dali nový na starý, tým pádom sa všetky cesty zdvihli a chodníky sú ,utopené´ v asfalte. Zatiaľ sme prebrali iba vyasfaltované ulice, nie celú stavbu. Žiadame vyasfaltovať nanovo všetky cesty, ktoré pri kanalizácii boli rozkopané. Ale vraj nemajú peniaze. Som z toho nešťastný,“ hovorí starosta a dodáva. „Keď už budovali v Jáne kanalizáciu, išli popri vodovode, ktorý je tridsať rokov starý. Robí to tá istá vodárenská spoločnosť, ktorá robí aj kanalizáciu. Nechápem, prečo neurobili kanalizáciu aj vodovod naraz. Chceme, aby urobili nové asfalty, a potom budeme zase kopať, lebo je vodovod nevyhovujúci?“
Všimli sme si, že v dedine je síce veľa reštaurácií a pohostinstiev, ale iba jeden malý obchod. Ceny sú v ňom však dosť vysoké. „Chýba konkurencia, nieto kde vybudovať iný a nehnuteľnosti sú tu drahé. Chceme však domácim obyvateľom vyjsť v ústrety a uvažujeme spolu s predstaviteľmi COOP Jednota, že by sme im dali kartičky so zľavou, aby domáci obyvatelia boli zvýhodnení pri nákupoch,“ prezradil starosta. A čo by ešte chcel urobiť pre prospech domácich?
Chceme oživiť kultúru a šport v obci. Kedysi sa tu hrávalo divadlo, futbal aj stolný tenis tu mal veľké tradície. V základnej škole by sme chceli dobudovať ihriská a zatraktívniť ju. Uvítame, ak do nej budú chodiť aj deti z okolitých dedín.“ Jánska škola má určite čo ponúknuť. Je v krásnom prostredí, má veľký školský dvor so sadom a prírodnou učebňou, kde sa žiaci v prípade priaznivého počasia učia na čerstvom vzduchu a pozerajú na Tatry. Na dvore je okrem športovísk aj opičia dráha, ktorú im nedávno postavili mladí Američania, natreli aj hojdačky a drevených húpacích koníkov pred materskou školou.

Rómeo, Júlia a kostnica
Z obecného úradu sme sa vybrali za Jánom Hlavienkom, ktorý vie všeličo o histórii Liptovského Jána a robil turistického sprievodcu po dedine. Najskôr sme sa zastavili pri kultúrnom dome. Je to bývalý Klimovský kaštieľ, ktorý po 2. svetovej vojne obec odkúpila od jeho majiteľov a skladala sa naň celá dedina. Údajne z neho viedla podzemná chodba až ku hradu na Hrádku, ktorá slúžila ako únikový východ. Neďaleko stojí kostol rímskokatolícky kostol zasvätený Jánovi Krstiteľovi. Je najstaršou zachovanou stavbou v obci. Postavili ho v roku 1380 pravdepodobne na mieste, kde stal pôvodný kostol. Blízko neho na kopčeku sme uvideli kosť. „Kostí je tu veľa. Pri kostole bol cintorín, kde pochovávali tých chudobnejších aj obete moru. V kostole sú pochovaní bohatší a je tam aj spoločné hrobka, kde je niekoľko múmií. Ale nebožtíkov nikto nezabalzamoval, ich telá zmumifikovali následkom pôsobenia minerálnych vôd v podzemí. Zemanov pochovávali aj vedľa kostola v kostnici,“ vysvetlil Ján Hlavienka.
Dvere do kostnice neboli zamknuté, iba privalené dvoma kameňmi. Odvalili sme ich a vošli dnu. V miestnosti s oblým stropom boli hŕby tehál, kamenia a kopčeky, pod ktorými boli zamurované truhly. Na zemi sa povaľoval rebrík, stará topánka a úlomky kostí. Vyzeralo to tak, ako keby v niektorých hroboch ktosi čosi hľadal...
Keď sme vyšli von, porozprával Ján Hlavienka smutný príbeh lásky o dvoch jánskych zaľúbencoch. Tešili sa na svadbu, ale namiesto nej bol pohreb. Dievčina sa totiž nešťastne udusila šupkou z jablka. Keď sa ženích dozvedel, že jeho milá je mŕtva, zastrelil sa. Dievčinu sa však údajne v truhle prebrala, ale nemala šancu dostať sa von a udusila sa definitívne. V noci počuli vraj pri kostole nejaké čudné zvuky, a keď po čase truhlu otvorili, nešťastnica v nej ležala tvárou dolu s polámanými nechtami. Bývala neďaleko v Pálovskom kaštieli. Pod ním je Kazimírovský, v ktorom hodnotili – uncovali zlato. Každá z kúrií a kaštieľov má zaujímavú históriu. V jednom z nich, zvanom Kasíno, bývali bály zábavy a hrávali v ňom divadlá, bola v ňom židovská modlitebňa aj detská opatrovňa. V Liptovskom Jáne boli kedysi dva vodné mlyny, pivovar, liehovar, octáreň, drôtovňa, elektráreň pod Kameničnou a vyrábali tu aj klince. Známi boli jánski remeselníci, drevorubači (drevorubač je aj v obecnom erbe) a včelári, napríklad horár Filo. Popasoval sa s medveďom aj diviakom, zbieral liečivé bylinky, vyrábal hojivé mastičky a ochotne pomáhal liečiť hlavne chudobných. Za Rakúsko-Uhorska, ako jediný v obci, vyvesil slovenskú zástavu, za čo ho zbavili horárstva. Jeho vnuk bol evanjelickým biskupom.

•••

Ján Hlavienka porozprával aj o dobrej jánskej vode, minerálnych prameňoch a o tom, čo všetko by sa v obci a doline mohlo a malo urobiť pre rozvoj cestovného ruchu. Svoje návrhy spracoval aj písomne a poskytol obecnému úradu. „Liptovský Ján patrí medzi najkrajšie dediny a Jánska dolina medzi najkrajšie doliny na Slovensku. Žiaľ, zatiaľ chýba živé informačné centrum, osveta a služby. Zanikli niektoré dobré zvyky a obyčaje, bolo by treba ich oživiť. V Jánskej doline bolo ešte v 60. rokoch šesť salašov, dnes nie je ani jeden. Peší turista už nepočuje ovčie zvončeky, nemá si kde posedieť, prípadne sa skryť pred dažďom. Nie sú už ani rybníky, v riekach nežijú raky, v lesoch nepočuť tokať tetrovy. Bývalé koliby, prístrešky, lavičky aj studničky dávno zničil človek a čas. Aj sláva jánskych kúpeľov dávno zapadla prachom, niektoré kúrie a kaštiele trestuhodne chátrajú. Ale stále je veľa pekného, čo treba chrániť a nikdy nie je neskoro začať naprávať, čo sme pokazili alebo zanedbali. Financie sú síce dôležité, ale nič nejde bez snahy a nadšenia pre vec.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 399
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 16 876
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 238
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 256
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 602
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 588
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 512
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 696
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 446
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Pandémia koronavírusu zatvára ďalšie školy na Liptove

Druhý stupeň sa učí z domu cez internet. Prvý stupeň sa má učiť priamo v škole.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Pomník Pod skalkou obnovia z vládnej dotácie

K dotácii 8-tisíc eur plánuje radnica uvoľniť z mestského rozpočtu ďalších 4-tisíc eur.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?