Ondřej Pivec: „Keď človek nespí, má na všetko oveľa viac času.“
Meno Ondřej Pivec na Slovensku zatiaľ nie je známe, v Čechách – a nielen v Čechách, je však tento mladý, talentovaný a sympatický hudobník pojmom. Je nesporne jedným z najosobitejších a najoriginálnejších muzikantov českej jazzovej scény. Ondřej začínal ako klasický pianista, veľmi skoro však dospel k jazzu. Nemal ešte ani dvadsať, keď začal hrať na organ typu Hammond. Medzi jeho učiteľov patrí aj slávny anglický hammondista Mike Carr, či geniálny taliansky organista Alberto Marsico. V roku 2002 prijal Ondřej Pivec angažmán v kapele jazzového gitaristu Romana Pokorného, kde hral do roku 2005. Bol tiež členom kapely Ivonne Sanchez a stále vystupuje v triu jedného z najlepších európskych jazzových gitaristov Christiana Rovera a je členom jazz-bluesovej formácie Private Earthquake. V rokoch 2005 a 2006 Ondřej odohral asi 300 koncertov doma v Čechách a v zahraničí – Semper Oper, Blue Note Dresden, turné po Turecku s predkapelou súboru Culture Mix bubenického esa Billyho Cobhama, rumunské turné s Yvonne Sanchez aj s Organic Quartetom, St. Germain Club v Paríži, Kunstfabrik v Berlíne a mnohé ďalšie. V máji Ondřej Pivec a jeho kapela Organic Quartet (sú spolu asi rok a pol a absolvovali viac ako140 vystúpení v Česku aj v zahraničí) vydala svoj druhý album Never Enough. Mladá a perspektivná kapela Organic Quartet získala nedávno Anděla (cena Akademie populárnej hudby v ČR) za debut Don‘t Get Ideas v kategórii Najlepší jazzový album. Ondřej Pivec v súčasnosti dokončuje štúdium na Pražskej jazzovej Vyššej odbornej škole Jaroslava Ježka.
Pri mladom mužovi, ako ste vy, by človek očakával skôr iný hudobný žáner ako jazz. Dokonca jazz aj študujete. Prečo práve jazz, máte ho v rodine alebo...?
Jazz v rodine, bohužiaľ, nemáme, vlastne ani neviem, čo ma to popadlo. Odmalička som hral klasiku na piáno a keď som mal asi trinásť rokov, dostali sa mi do ruky nahrávky Carlosa Santanu, Eumira Deodata a Jimmyho Smitha. Začal som sa o jazz zaujímať o niečo viac a keď sme sa v roku 1999 presťahovali z Brna do Prahy, začal som navštevovať letné jazzové dielne. Tam som spoznal skvelých muzikantov, ako je Míra Honzák, NajPonk, Franta Kop či Michal Tokaj. Občas som sa zastavil v klube U malého Glena, v nedeľu na jamsession, ale veľmi mi to vtedy nešlo.
Hráte na Hammond organ. To je veľmi zaujímavý a dnes už aj zriedkavý hudobný nástroj. Ako ste sa k nemu dostali a čím vás tak očaril?
Keď som mal asi osemnásť, zavolal mi gitarista Roman Pokorný, že by chcel urobiť trio s hammondkami, a že ak mám klávesy s tým zvukom, aby som sa mu prišiel ukázať. Klávesy so zvukom organu som mal, ale dosť som sa vtedy bál, skúšal som mu to vyhovoriť, ale on mi povedal, nech to aspoň skúsime. Ja som vtedy organistov počúval, ale o tom, ako sa zároveň hrá basa, som nič nevedel. Začal som to rýchlo cvičiť, ale za týždeň toho človek v tomto smere veľa neurobí. Romanovi sa to však páčilo, a tak sme začali hrať. Zo začiatku to asi bola dosť hrôza, ako keď hrá blbý basista s blbým klávesákom. (Smiech.)
Vaša kapela Organic Quartet má sotva dva roky a za sebou už desiatky úspešných vystúpení doma v Čechách aj v zahraničí, dve cédečka a Anděla v kategórii Najlepší jazzový album za debut Don´t Get Ideas. Ako sa toto všetko dá stihnúť?
Keď človek nespí, má na všetko oveľa viac času! (Smiech.) Pravda je taká, že do toho všetci ideme s rovnakou vervou, veľa skúšame a hráme. Pre mňa je Organic priorita a chalani sú tiež veľmi ústretoví. Možno preto nám to zatiaľ celkom funguje. Bol by som veľmi rád, keby to takto išlo ďalej.
Zloženie kapely je dosť netradičné – gitara, saxofón, bicie a organ... Bol to zámer, alebo náhoda, že ste sa takto dali dokopy?
V podstate sme sa stretli na Vyššej odbornej škole pri Konzervatóriu Jaroslava Ježka, ktorú vedie kontrabasista Jaromír Honzák. Bubeník Tomáš Hobzek a ja teraz dokončujeme posledný ročník. Je to jednoznačne skvelá škola, funguje od roku 2003 a mám pocit, že to je prvá vzdelávacia inštitúcia, ktorá učí veci, ktoré nám v živote k niečomu budú. Navyše sa vďaka nej v poslednej dobe sformovalo niekoľko skvelých kapiel, napríklad Infinite quintet, či Lanugo. Čo sa týka zloženia Organicu, veľmi sa mi páčilo, ako chalani hrajú, napriek tomu, že každý bol tak trochu z iného hudobného sveta. Tak som to skúsil a každého z nich oslovil, či by do toho išli. Našťastie, išli.
Práve vám vyšiel nový album Never Enough. Ste autorom polovice piesní na tomto albume. Povedzte o nich niečo... ako vznikali, čo vás pri ich tvorbe inšpirovalo.
To je celkom rôzne, niektoré skladby vznikajú za chvíľu, iné dlho. Trebárs The Scamp som napísal na bicykli behom hodiny. Prišiel som potom domov, zapol počítač a o chvíľu som to mal, vrátane inštrumentácie pre dychovú sekciu. Ale na druhej strane, Don‘t get any ides, ktorá je z prvej platne a na tej druhej je spievaná, som zo seba potil viac ako pol roka. Je to rôzne, niekedy to ide samé a niekedy, aj keby som sa rozkrájal, napadajú mi samé blbosti...
Hrali, pôsobili ste a stále pôsobíte aj v iných jazzových zoskupeniach... s kým sa vám hralo (hrá) najlepšie?
V súčasnosti ma dosť baví hranie s nemeckým gitaristom Christianom Roverom. Púšťame sa do rôznych experimentov, on hrá cez dva loop-stationy, ja mám synťák na basu a ďalšie elektrické zvuky, Fender piána a tak. Vyzerá to tak, že pred Vianocami by sme mali nahrať v nemeckom rozhlase platňu, teším sa na to.
Vystupovali ste rôzne v zahraničí. Kde ste cítili taký najbližší kontakt publika s jazzom, vzťah, lásku k jazzu?
Bude to znieť divne, ale asi nejvrelejšie publikum som zažil v Rumunsku. Keď sme tam hrali s Yvonne Sanchez, ľudia poznávali pesničky, na konci tlieskali postojačky a proste to bolo ono. Asi najmenej príjemné v tomto smere pre mňa bolo hranie vo Francúzsku. Zanedlho ideme do Chelenhamu na festival, tak som zvedavý, aké to bude tam. Pred anglickým publikom sme ešte nehrali.
Koncertovali ste aj na Slovensku?
Zatiaľ sme, bohužiaľ, nemali tú možnosť. V súčasnosti je v jednaní hammondový festival v Trenčíne. Je tam veľmi naklonený organizátor, akurát sa nám stále nedarí nájsť termín. Dúfam však, že nám to čoskoro vyjde.
Kde v Prahe hrávate?
V podstate v jazzových kluboch, U Glena, U staré paní a v Aghartě.
Ste už Pražák?
Asi áno. Pražák narodený v Brne. (Smiech.)
