„Nesúďme vopred, kto na to má a kto nie,“ tvrdí tréner mikulášskej hokejovej prípravky Pavol Paukovček.
Prípravu na suchu začali v máji aj najmenší prípravkári. Hlavným trénerom prevej, druhej a tretej mikulášskej hokejovej prípravky sa pred pár týždňami stal Pavol Paukovček (na fotografii), ktorý v uplynulej sezóne spolu s Jánom Novákom vrátil v najkratšom možnom čase medzi slovenskú elitu dorastencov MHk 32 LI-PA.
„Veľmi si želám, aby všetci rodičia pochopili, že je dobré, keď sa chlapci aktívne zúčastnia už tejto fázy prípravy. Náplňou pondelňajších a štvrtkových hodinových tréningov (od 16.00 do 17.00 h v telocvični ZŠ M. Rázusovej – Martákovej na Nábreží) sú pohybové hry a cvičenia obratnosti, pretože sa ukazuje holá pravda, že veľa našich detí nevie poriadne urobiť ani kotúľ vpred.“
Bývalý reprezentant, ktorý si na vlastnej koži pamätá začiatky samostatnej slovenskej reprezentácie, vidí v tom, že rodičia privedú syna na tréning jasný základný prínos: „V prvom rade si musíme všetci uvedomiť, že aj týmto spôsobom sa budú chlapci pohybovať. Nesmú hodiny vysedávať s rukami na klávesnici počítača. Musíme ich presvedčiť, že ozajstný šport je zábavnejší, zaujímavejší. Nech sa hrajú na Mareka Urama, Karola Križana na ľade, nie na hracej konzole. Pritom to nie je vôbec také nákladné, ako sa všeobecne tvrdí. V súčasnosti sa neplatia žiadne klubové poplatky, ani za telocvičňu či za ľadovú plochu. Verím, že zodpovední usilovne pracujú na tom, aby sa deti ľahšie dostali k potrebnému výstroju. Ten je však nevyhnutný až trochu neskôr. Na úplný začiatok na ľade stačia korčuľky, hokejka, prilba a rukavice, ktoré nemusia vôbec byť hokejové. Podstatné je, aby si rodičia našli čas a umožnili svojim ratolestiam, ktoré chcú hrať hokej, aby ho hrali.“
P. Paukovček zakúsil hokejový chlebík vo viacerých úlohách. Po skončení bohatej dlhoročnej hráčskej kariéry sa dal na trénersky chodníček, popritom je aj hokejovým rodičom: „Túlal som sa po slovenských kluboch. O začiatky synov sa vtedy viac-menej starala manželka a starí rodičia. Základom rodičovskej výchovy by malo byť nezasahovanie do pozície trénera. Ideálom by bolo, keby otec či mama synovi zaviazali korčule, preložili ho cez mantinel a nechali na starosť trénerom. Veď nám všetkým ide vari o to, aby sme vychovali samostatné osobnosti. Nie všetci môžu hrať v NHL, ale keď pri hokeji vydržia z vlastného presvedčenia aspoň do deviatej triedy, už to bude skvelé. Bolo by fajn, keby sme v hokejovom hnutí odbúrali finančnú závislosť na peňaženkách rodičov, aby sme aj z toho mála talentov vychovali šikovných hráčov.“
