Vyháňanie, miešanie, rátanie, okiadzanie a svätenie, spevy, tance i chlapské kliatby, keď stádo nepočúvne, ako má – to bola po stáročia súčasť našej histórie. Toto všetko sa zvyčajne dialo na Juraja (24. apríla) v slovenských podhorských obciach. Ale nielen v slovenských – za severnými hranicami Slovenska na oravskom Zamagurí, ale aj pod severnými svahmi Tatier či na poľskom Spiši – aj tam v tento deň gazdovia, bačovia, valasi a honelníci vháňali ovce na zelenú pašu. Hoci na Orave si na túto tradíciu spomínajú ešte dnešní štyridsiatnici, dnes už patrí minulosti. Ale tam, kde ju milovníci tradícií oživia, patrí k obľúbeným turistickým atrakciám. Presvedčili sme sa o tom v sobotu 12. mája, keď sa na hraničnom priechode Oravská Polhora – Korbielow konal už 11. Redyk – ukážky tradícií, spojených s vyháňaním oviec a trh s ovčiarskymi výrobkami. Podujatie každoročne pripravuje Stredisko kultúry gminy Jelešňa, toho roku po prvý raz v spolupráci s kolegami z Oravskej Polhory. Keďže Poliaci na druhej strane Oravskej Magury nepoznajú napríklad demikát, bryndzové halušky a oravské korbáčiky, ochutnávku týchto pochúťok pripravili Polhorčania pre všetkých návštevníkov – a veruže nestačili plniť misky, pretože na podujatie prišla takmer tisícka ľudí. Wójt (starosta) gminy Jelešňa Vladislav Miža priblížil zvyky spojené s redykom najprv slovom, bača s valachmi potom aj prakticky. Jediné, čo sa nedalo predviesť, bolo zhromažďovanie stáda a preberanie oviec od jednotlivých gazdov, pričom si bača presne zapísal nielen počet oviec z jednotlivých dvorov, ale aj ich hlavné znaky a označenie na ušiach. Z dediny sa stádo pomaly presúvalo na pastviská. Pred stádom šiel konský záprah s vozom, na ktorom bolo naložené celé vybavenie salaša i muzika. Za vozom kráčali spievajúce ženičky nesúc nádoby na mlieko a výrobu syra, medzi nimi bača. Kým sa ovce dostali do košiara, bolo ich treba „miešať“, aby sa nedržali ovce z jedného dvora iba pospolu. Prvé naháňanie do košiara bolo súčasne rátaním. Po ňom bača s honelníkom stádo trikrát obišli v smere dráhy slnka, teda z východu na západ, ovečky „okadili“ dymom z čečiny a bylín a pokropili svätenou vodou, aby boli zvieratá až do Michala zdravé a nič zlé sa im nepritrafilo. Návštevníci redyku na vlastné oči videli i dojenie oviec a výrobu syra. Dozvedeli sa, že nie vždy sa používalo do mlieka chemicky pripravené syridlo ako dnes. Voľakedy sa syridlo pripravovalo dlhým varením sušených jahňacích alebo teľacích žalúdkov. Celé dianie popoludnia dopĺňali vystúpenia folkloristov zo slovenskej i poľskej strany hranice. Ako sme sa dozvedeli od riaditeľky Strediska kultúry v Jelešni, rozšírenie o slovenského partnera podujatie určite obohatilo a spestrilo. V budúcnosti plánujú Jelešňa a Oravská Polhora usporadúvať túto prekrásnu akciu spoločnými silami.
