Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Hľadajú rezervy, aby výroba prežila

Liptov v tomto období na poliach rozkvitá repkou olejnou. Zemiaky, kedysi charakteristické pre región, sa vytratili z chotárov. A nielen ony. Prečo? Ako vyzerá situácia v poľnohospodárstve a v potravinárstve Liptova? Rozprávali sme sa s predsedom Liptovskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (LPPK) v Liptovskom Mikuláši Zoltánom Strcuľom, s Ladislavom Illéšom, členom komory a Slavomírom Moravčíkom, podpredsedom LPPK.
Skutočne sa zemiaky vytrácajú z liptovských polí? Aké problémy ich nedostatok spôsobuje?

L. Illéš: „Poľnohospodárstvo v horských a podhorských oblastiach od revolúcie prežíva veľmi ťažké chvíle. Treba povedať, že podmienky pre naše hospodárenie nie sú rovnocenné s podmienkami, v ktorých žijú napríklad hospodári v starých členských krajinách Európskej únie. Voľakedy zemiaky v horských a podhorských oblastiach boli hlavnou tržnou plodinou. V dôsledku cenových relácií a nedotovania zemiakov sa v podstate zemiakarská výroba zrušila. Teraz zemiaky robia dva podniky v okrese. Ekonomické podmienky nás nútia znižovať výrobu. Poľnohospodárstvo musí hľadať rezervy, aby vôbec prežilo. Museli sme napríklad pristúpiť k tomu, že stratové výroby sme boli donútení zrušiť. To má nepriaznivý dopad na spotrebiteľské ceny. Pokiaľ sa pestovali zemiaky v Liptove, boli na trhu po pár korunách, dnes ich cena vysoko stúpla. Ale nie je to vina poľnohospodárov.“
Z. Strcuľa: „V Liptove v tomto roku obhospodarujeme pôdu na rozlohe 38 490 hektároch. To je v porovnaní s rokom 2005 asi o deväťsto hektárov menej. Na orných pôdach prevládajú obilniny, a to pšenica, jačmeň, ovos a raž. Zemiaky šli rapídne dolu. Od roku 1995 asi z tisícpäťsto hektárov na štyristo hektárov. Výrazne sa však v Liptove začala pestovať repka a tá šla až na tisícdeväťsto hektárov.“
S. Moravčík: „Potravinári majú okamžite problémy následne po tom, ako sa prejavia v poľnohospodárstve. Problémy v poľnohospodárstve sa okamžite prejavia na nedostatku surovín, na zvýšených cenách... Vlani bol napríklad nedostatok raže. Ražná múka zdražela o sto percent. To sa odrazilo v cenách pekárskych výrobkov. Ale nie je to len problém pekárov či pečivárov. Problémy v poľnohospodárstve sa prejavia aj u mlynárov, mliekarov, rybárov, mäsiarov, hydinárov, prakticky u všetkých potravinárov. Či
chceme, či nechceme, sme určitým spôsobom spojení. Ceny poľnohospodárskych výrobkov rastú. Je problém kúpiť za prijateľnú cenu mak, orechy alebo slnečnicu. Ceny rastú, ale nedajú sa vzhľadom na tlak obchodných reťazcov premietnuť do cien našich výrobkov, a tak potravinárske výrobné odvetvia začínajú byť stratové. Prevádzky sa zatvárajú. Potravinári a poľnohospodári sú jednoznačne prepletení. Ak nie sú zemiaky, ich cena rastie a okamžite rastie aj cena zemiakového chleba.“

Aká je situácia v živočíšnej výrobe? Aj jej zmeny sa odrážajú v pekárenských podnikoch?

Z. Strcuľa: „Stavy hospodárskych zvierat šli tiež dolu. V porovnaní s rokom 2005 je napríklad o tisíc kusov menej hovädzieho dobytka. Výroba kravského mlieka však vzrástla. To znamená, že je kvalitnejší dobytok, a tak sa zvýšila úžitkovosť, hoci poklesli stavy. Každý teraz pozerá na to, aby ekonomicky vychádzal, aby výroba mlieka nebola drahšia ako predaj. V niektorých podnikoch to síce trošku aj škrípe, ale myslím si, že na úkor zvyšovania úžitkovosti nepôjde nikto. Čo sa týka ošípaných, ich stavy tiež idú rapídne dolu aj v našom okrese. Lacné mäso dovážame zo zahraničia. Produkujú ho k nám veľké obchodné reťazce za nízke ceny a tým pádom nás vytláčajú z trhov.
Počty stavu oviec sa zvyšujú, ovečky pomaly stúpajú hore. Aj bahnice stúpli. Dôvod? Za jahňacie veľkonočné mäso poklesli ceny. Pravdpodobne je to zapríčinené aj tým, že v minulom roku vstúpili do Európskej únie balkánske krajiny. V týchto krajinách je tiež rozšírený chov oviec a oni ich ponúkali na európsky trh za nižšie ceny ako my. Ďalšia zmena je aj v tom, že ovčí syr prestávame vyrábať na salašoch. Mlieko zvážame do mliekarní, a tam vyrábame kvalitný ovčí syr.“
S. Moravčík: „Problémy v živočíšnej výrobe poľnohospodárov sa prejavia aj tak, že je napríklad nedostatok bravčovej masti, nedostatok sušeného mlieka... Spotrebitelia poznajú škvarkový pagáč. Neverili by ste, aký je problémom získať kvalitné škvarky!
Ďalším problémom sú obchodné reťazce. Ich obchodné metódy sú zamerané na znižovanie cien potravín a všetky ich akcie spôsobujú, že potravinárske firmy sú stratové a majú problém prežiť. Mnohokrát situáciu riešime tak, že máme svoje vlastné mlyny, robíme si svoju obchodnú sieť, aby sme na trhu presadili svoje výrobky. A nerobia si to len pekári... Je to reakcia na problémy v poľnohospodárstve, ale hlavne reakcia na tlak obchodých reťazcov, lebo tie si vyberajú len určitý sortiment.“

Možno porovnať priemerný plat v poľnohospodárstve a v potravinárstve s platmi v iných odvetviach?
S. Moravčík: „Priemerný plat v potravinárstve sa pohybuje okolo trinásťtisíc, štrnásťtisíc korún. Je hlboko pod štátnym priemerom.“
L. Illéš: „Mzda v poľnohospodárstve je pod celoslovenský priemer. Ľudia na dedine žijú z ruky do úst, nemajú vytvorené podmienky, aby si robili úspory. Všetko je na hranici najnižšej životnej úrovni.“
Z. Strcuľa: „Výnosy v poľnohospodárstve za minulý rok boli vyše miliardy. Náklady tiež stúpajú reálne s výnosmi. Mzdy tiež stúpli, ale veľmi slabo. Priemerná mzda v roku 2005 bola málo nad štrnásťtisíc, v tomto roku je viac ako šestnásťtisíc, čiže v poľnohospodárstve sú mzdy stále na nízkej úrovni. Keď si porovnáme všetky vstupy, mzda u poľnohospodárov stále stagnuje. Je na hrane to, aby sme prežili v týchto podmienkach a vytvárali aj zamestnanosť, aj živobytie. Kým u nás sa tvorí tisíc korún zisku na hektár, južnejšie je to päťtisíc korún zisku. Päťnásobok!“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 442
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 092
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 561
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 223
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 784
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 698
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 483
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 414
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 374
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 241
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

5 h

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

24. jan
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

24. jan
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

8 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?