Takmer štyri stovky rokov nenašli ostatky štyroch členov rodiny Thurzovcov svoj pokoj. Svoje urobili časy vojen a nepokojov, ktoré neobchádzali ani Oravu, aj vedecké výskumy. To, čo z kostí niekdajších pánov Oravy zostalo, uložili 18. mája slávnostne späť do rodinnej krypty pod kaplnkou sv. Michala na Oravskom hrade.
„Juraj Thurzo dokázal svojím intelektom, plnou angažovanosťou a organizačnými schopnosťami obohatiť uhorský spoločenský a cirkevný život na prelome 16. a 17. storočia. Jeho manželka Alžbeta Czoborová výrazne prerástla možnosti, ktoré dávala jej doba ženám a dokázala sa presadiť nielen ako skvelá organizátorka a hospodárka, ale aj ako citlivá duša dychtiaca po poznaní a vedomostiach. Sľubnú kariéru Imricha Thurzu pribrzdila nečakaná smrť a aj keď veľa o jeho sestre Anne nevieme, čo bol nespravodlivý osud žien tých čias, určite sa museli prejaviť v jej živote skvelé gény jej rodičov. Krypta patriaca Jurajovi Thurzovi a jeho najbližším obohatila fond Oravského múzea o veľmi cenné zbierkové predmety, ktoré robia dobré meno nielen múzeu, regiónu, ale aj Slovenskej republike. Dnes splácame aspoň časť dlhu, ktorý voči týmto osobám máme a vraciame ich z políc archeologického depozitára a výskumných laboratórií tam, kde bezpochyby patria - do ich rodinnej krypty,“ povedal pri slávnostnom ceremoniáli archeológ Michal Čajka.
Juraj Thurzo sa už ako 31-ročný stal radcom kráľa Rudolfa II. V roku 1602 ho menovali za hlavného veliteľa preddunajských vojsk a hlavného kapitána novozámockej pevnosti.
S Thurzovou politickou mocou rástol aj jeho hospodársky vplyv. Vlastnil tri panstvá na Slovensku: Bytčianske, Lietavské a Oravské. V roku 1607 pribudlo do jeho majetku aj výnosné Tokajské panstvo s hradom. To sa vtedy stalo strediskom obchodu s vínom. Vrcholom Thurzovej životnej kariéry bola jeho voľba za uhorského palatína v decembri 1609. Palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou.
