Železné postele, roztrhané matrace, príslušník štátnej polície, kotúč toaletného papiera, odborník na drogovú prevenciu, splachovací záchod bez splachovacieho zariadenia, povaľujúce sa plastové fľaše, mestský policajt a Dušan Cinkota. Na druhej strane – v hľadisku stredoškoláci z ružomberských stredných škôl, pedagógovia a niekoľko rodičov.
Takto vyzerala situácia v Kultúrnom dome A. Hlinku v Ružomberku po predstavení Black or White (Biely alebo Čierny) v réžii Dušana Cinkotu. Pôvodne chcel síce Dušan prísť s Pikovým kráľom, no hlavná predstaviteľka mala zdravotné problémy, a tak v hre zaznela téma antirasizmu. Príbeh bol umiestnený do uzavretej miestnosti - cely, v ktorej sú na päť dní zavretí traja extrémne rozdielni ľudia: skinhed, cigán a beloška. Black or White bola zároveň aj reality show, v ktorej sa hralo o milión. Predstavenie bolo kombinované s videoprojekciou záberov z holokaustu, koncentračných táborov, diktátora Hitlera, súčasných skinheadských praktík, cigánskych get, ale aj výpoveďou skutočného anonymného člena hnutia skinhead.
Po predstavení si Dušan Cinota sebaisto sadol na javisko a veľmi otvorene hovoril mladým o svojej drogovej závislosti. V pripravených filmových šotoch rozprávala aj Adela Banášová o všemožných závislostiach, svoje si povedal i Tomáš Bezdeda či hudobník Igor Timko.
Drogová minulosť herca
Predstavenie Black or White z divadla Maska zo Zvolena, vystúpenie folklórneho súboru Liptov i následný raut (poďakovanie sponzorom i organizátorom spojené s občerstvením) zorganizovali študenti z maturitného ročníka zo Združenej strednej školy služieb a obchodu v Dolnom Kubíne, ktorí pochádzajú z Ružomberku. V hľadisku sedela a priebeh celej akcie sledovala maturitná komisia, pretože celé dopoludnie bolo súčasťou praktickej maturitnej skúšky. Prečo práve takáto prezentácia? Opýtali sme sa jedného z maturantov Lukáša Masla: „Projekt Tancom proti drogám nám pomohla vymyslieť triedna profesorka, hneď sme ho pripravovali ako súčasť praktickej maturitnej skúšky, no zároveň sme naň nabaľovali vlastné nápady, až dostal dnešnú podobu. Cieľom bolo upozorniť na dlhotrvajúci problém s drogami. Chceli sme mladým ukázať, že drogy sú viac ako nebezpečné a zničia všetko v ich živote – zdravie, rodinu, priateľov a nakoniec aj ich samých. Preto sme sa rozhodli zrealizovať projekt, ktorého tvárou bol Dušan Cinkota, známy svojou drogovou minulosťou.“ Keďže si maturanti museli všetko zabezpečiť a pripraviť sami, potrebné financie na realizáciu projektu získali od sponzorov, medzi ktorými bola aj Komunitná nadácia Liptov.
Rozprávať, rozprávať, rozprávať
„Kto má skúsenosti so závislosťou?“ opýtal sa študentov D. Cinkota. Medzi mladými sa nezdvihla ani jedna ruka. Zato tú svoju Dušan bez probémov zdvihol. Pridala sa k nemu aj ruka štvornásobného otca Mariána Bartku, ktorý už štrnásť rokov robí pri polícii, posledných päť ako preventista. Má bohatú zásobu príbehov mladých ľudí i detí s drogovými závislosťami. Nikto viac sa k závislostiam otvorene nepriznal, a tak Dušan hneď prišiel s radou: „Rozprávať, rozprávať, rozprávať. Rozprávať o problémoch s drogami.“ On svoju cestu k drogám opísal niekoľkými slovami, bola vraj veľmi jednoduchá: „Cigaretka v detstve, alkohol na strednej, potom mariška jedenkrát, druhý, tretí aj štvrtýkrát a už som sa viezol. Čo sa týka tvrdých drog, dostal som sa k nim v dospelosti. Bol som dosť starý, aby som si uvedomil, že takto nie. Mal som sa kde vrátiť. Horšie je to u mladších, keď osobnosť ešte nie je vyformovaná, vtedy sa nieto kam vrátiť.“ Či sa Dušan celkom zbavil závislostí? Vraj nie, ťahá ho k droge, ale vie, že ju nechce. Pracuje na tom, aby mladým prostredníctvom divadelných hier a následných besied otvorene rozprával o nebezpečenstve závislostí či rasistických prejavov. Dušanova práca a ľudia, ktorým pomohol, hovoria samy za seba. Divadelné predstavenia v jeho réžií sú silným emocionálnym zážitkom. Nezataja, že ich pripravil človek, ktorý vie, o čom hovorí.
Poznámka nielen na záver
Počas celého dopoludnia zaznievali otázky i úvahy na tému závislosti na alkohole, drogách či nikotíne. Po stretnutí vítali maturanti na raute organizátorov, sponzorov i rodičov čašou cinzana, okrem nealko nápojov študenti miešali aj alkoholické... Vraj raut býva bežne vo večerných hodinách, podľa učebných osnov sa na ňom musí podávať alkohol, takže ani stredoškoláci zo Združenej strednej školy služieb a obchodu v Dolnom Kubíne nevyšli zo zabehaných koľají...
