Ružomberok – Futbalisti MFK vstupovali do jarnej časti Corgoň ligy z tretej pozície, keď na vedúcu Žilinu strácali dvanásť a druhú Artmediu deväť bodov. Vtedy sa ešte nahlas, hoci obhajca titulu prišiel o zakončovateľa Nezmara po prestupe do Liberca, hovorilo o zámere skončiť aspoň na druhom mieste a hrať Pohár UEFA. Veľmi rýchlo však namiesto týchto smelých plánov prišlo vytriezvenie. Ružomberčania prehrali v prvom jarnom kole v Košiciach (0:1) a vzápätí podľahli doma Artmedii (0:2). Keďže ich najväčší súperi bodovali naplno, pohárový vlak Liptákom bleskovo ušiel. Napokon skončili štvrtí s 37 bodmi, za Žilinou (69), Artmediou (56) a Slovanom (41). Kým Ružomberku patrila v jarnej tabuľke až piata pozícia so 17 bodmi, tak práve belasým táto časť sezóny vyšla skvelo. V jarnej minitabuľke bol Slovan tretí (26), iba s bodovou stratou za druhou Artmediou.
„Veľmi rýchlo sa ukázalo, že vytýčený cieľ, skončiť do druhého miesta, bol číry nezmysel,“ priznal tréner MFK Ružomberok Petr Uličný (na fotografii hore), ktorý prevzal žezlo po Františkovi Komňackom len tri týždne pred jarnou ouvertútou. „Musím však povedať, že chlapci začali veľmi nešťastne. V Košiciach sme prehrali vlastným gólom a doma s Petržalkou zase vďaka dvom hrubým chybám.“
„V mojom ružomberskom angažmáne, za ktorý som veľmi vďačný spolumajiteľovi klubu pánovi Milanovi Fiľovi, jednoznačne prevažujú pozitíva,“ pokračuje P. Uličný. „Smutný som však z docielených výsledkov. Mám z nich dosť zmiešané pocity, preto by som si sám dal známku tri. Jedným dychom však musím dodať, že v Ružomberku sa mi pracovalo veľmi dobre. Len škoda, že sa nenapĺňala moja filozofia, že vonku treba streliť gól a potom možno pomýšľať na úspech. Na súperových ihriskách sme skórovali iba v dvoch prípadoch, v Senci a B. Bystrici. Až na posledné kolo v Žiline, sme vždy prehrali 0:1. Počas celej jari neskóroval vonku nikto z našich útočníkov. Inak to bol krásny angažmán, môj úplne prvý za riekou Moravou. Stretol som tu skvelých ľudí. Keď sa vyberiem do Tatier, určite sa v Ružomberku zastavím, aspoň na kus reči s novými priateľmi, s ktorými bola radosť pracovať či sa baviť. Môžem povedať, že celý manažment sa ku mne choval veľmi priateľsky. Ani s hráčmi som nemal problémy, len zo dva razy som sa na mužstvo vážnejšie rozčúlil, v Nitre a cez prestávku domáceho stretnutia so Slovanom. Na Ružomberok budem určite spomínať iba v dobrom.“
Podľa už bývalého kormidelníka na Žilinu a Artmediu jeho tím nemal no škrie ho, že mu nevyšiel zámer s tretím miestom, ktoré znamenalo účasť v Intertoto Cupe: „Z toho som sklamaný. Tretí sme skončiť mali, ale musím napokon priznať, že Slovan nás preskočil zaslúžene. Bolo to jediné mužstvo, ktoré dokázalo na jar zdolať Žilinu aj Artmediu. V našich vzájomných dueloch rozhodli hlavne hrubé chyby v náš neprospech.“
Trénera z Moravy najviac zaskočila pod Čebraťom strelecká nemohúcnosť útočníkov. „Od takých mien som čakal oveľa viac,“ neskrýval sklamanie. „Okrem Ráka, ktorý dal tri góly, nikto ďalší z našich útočníkov na jar neskóroval, a vonku ani on. Ťažko si to vysvetľujem, šancí sme mali dosť, ale chlapcom chýbala potrebná strelecká fazóna. Boli v akomsi útlme. Určite to nie sú zlí útočníci, verím, že v najbližšej sezóne sa im zase začne dariť.“
Pri svojej rozlúčke nechcel nikoho zvlášť kritizovať. Aj pri hráčskej téme sa skôr dotkol pozitív: „Mám radosť z toho, ako krásne výkonnostne povyrástol Siva. Už dnes to je veľmi kvalitný futbalista, použiteľný na viacerých postoch. Môže hrať prvého beka, stopéra i záložníka. Teší ma, že som do prvého tímu zabudoval mladých béčkarov Pilára a Jána Masla. Asi najväčšou osobnosťou a styčným dôstojníkom bol v tomto kolektíve Dvorník. Spolu s Laurincom tvorili veľmi kompaktnú a istú stopérsku dvojicu. Popri uznávanom Hajdúchovi, ktorého kvárili zdravotné problémy, opäť povyrástli ďalší traja skvelí mladí gólmani – Šavol, Smieška a Penksa. Smelo môžem povedať, že Ružomberok disponuje viacerými výbornými futbalistami. Viaceré kluby budú určite mať záujem minimálne o Žofčáka (na fotografii vľavo), Dvorníka či Božoka.“
Ďalšou veľkou výzvou pre populárneho trénera, ktorý v Ružomberku naplnil vopred dohodnutú misiu, je juhomoravská metropola: Brňania ma milo prekvapili. Ponúkli mi spoluprácu v čase, keď som vôbec nebol úspešný v Zlíne a aj tu v Ružomberku to bol z môjho pohľadu strany sotva priemer. Beriem to ako vyznamenanie pred pomaly sa blížiacou šesťdesiatkou za dlhoročné trénovanie v českom futbale.“ Petr Uličný už v Brne pôsobil v rokoch 1994 až 1996. Vtedy s tímom Boby vystúpil v lige až na cennú tretiu priečku.
