Brehy Váhu v dolnom Liptove sa zaplnili, ba až preplnili, rybármi. Mladých, starých, detí, ba aj ženy s udicou v ruke bolo možné vidieť nielen na úseku od vyrovnávacej nádrže v Bešeňovej po Jamborov prah pri Lisovej, ale nemálo ich bolo aj v samotnom katastri Ružomberka. Človek neznalý pomerov by si mohol myslieť, že akurát nedeľa 27. mája bola vyhlásená za Deň rybárov a tí liptovskí sa rozhodli osláviť svoj sviatok pobytom pri vode.
„To nebol skutočný dôvod zvýšeného výskytu rybárov v tejto lokalite. V pravidelných intervaloch bolo možné sledovať aj rybársku stráž, ako kontroluje dodržiavanie všetkých pravidiel lovu rýb,“ dozvedeli sme sa od Mariusa Korčáka, predsedu mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v Ružomberku.
Za šesť hodín vyše sto rýb
Príčinou zvýšeného výskytu udíc na brehoch Váhu nebola ani snaha „domácich“ dokázať účastníkom 5. majstrovstiev sveta národov v love rýb udicou na prívlač (konali sa od 21. do 26. mája) z desiatich krajín sveta, že sú lepší a schopnejší lovci nemých obyvateľov našich riek. „Dôvod ich výskytu pri vode bol omnoho prozaickejší. SRZ tesne pred medzinárodnými pretekmi oživil tok rieky Váh na úseku, kde sa spomínané podujatie konalo pstruhmi potočnými za viac ako 300-tisíc korún. A keďže sa súťažilo systémom chyť a pusť, oproti iným lokalitám je na tomto úseku rýb omnoho viac. Nuž a naši rybári si okamžite po ukončení majstrovstiev prišli zachytať,“ prezrádzal skutočný dôvod rybárskej invázie M. Korčák.
Pristavme sa pri spomínanom medzinárodnom podujatí. Zachytali si aj účastníci majstrovstiev sveta? Veruže áno! Potvrdzujú to aj konečné výsledky v súťaži jednotlivcov. Víťaz Alexey Shanin z Ruska počas dvoch súťažných dní s udicou „čaroval“ celkom šesť hodín, chytil 108 rýb. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Tomáš a Michal Tichý zo susedného Česka. Aj v súťaži družstiev sa potvrdila hegemónia Rusov, keď štvorčlenné družstvo reprezentujúce túto krajinu, skončilo na prvom mieste. Druhé bolo družstvo zo susedného Česka, slovenskí rybári obsadili tretiu priečku.
Rybárske umenie Rusov
„Na rybárske umenie Rusov sa treba pozerať z trošku iného uhla pohľadu. Neznižujem ich majstrovstvo, veď jeden člen ich družstva počas tréningu chytil 120 cm dlhého úhora, ale... O Rusoch je vo všeobecnosti známe, že práve na špičkových medzinárodných podujatiach často testujú nové technické vybavenie pre lov rýb od japonských výrobcov. Nie je to síce v rozpore s technickými pravidlami majstrovstiev, ale podľa názoru ostatných súťažiacich, Rusi takto získavajú lepšiu východiskovú pozíciu,“ vyslovil nielen svoj názor Marius Korčák.
A jednotný bol aj názor na organizačné zabezpečenie majstrovstiev sveta. Zo všetkých strán bolo počuť len pochvalné slová. A tie vyslovil aj jeden z rozhodcov, ktorý si „v priamom prenose“ otestoval aj zdravotnícke zabezpečenie celého podujatia. „Už aj počet rýb, ktoré chytil najlepší jednotlivec, naznačujú, že najubehanejšími boli práve rozhodcovia. Každý chytený kus museli pred pustením do vody fyzicky skontrolovať a zaregistrovať, čo si vyžadovalo poriadnu kondičku pri behaní od jedného pretekára k druhému. A ak k tomu pripočítame páliace jarné slniečko, nemožno sa čudovať, že jednému rozhodcovi prišlo nevoľno a „zosypal“ sa z malého briežku pri brehu. Rýchlo ho však ošetrili a za hodnotením úlovkov sa mohol ponáhľať znovu,“ spomenul si na jednu príhodu M. Korčák.
Liptovské majstrovstvá sveta národov v love rýb udicou na prívlač sú už minulosťou. Namieste je preto otázka – čo priniesli liptovským rybárom? „To nie je najšťastnejšie položená otázka, pretože organizovanie takéhoto podujatia je v prvom rade ocenením slovenského rybárstva, je to odzrkadlením skutočnosti, že SRZ je vedením Svetovej organizácie športových rybárov (CIPS) vnímaný ako spoľahlivý a zodpovedný partner. A to je najdôležitejšie,“ vyhlásil M. Korčák.
V Liptove ryby berú...
Až následne sa vraj možno zamýšľať nad ekonomickou výhodnosťou organizovania podujatia tohto druhu. Peniaze, ktoré SRZ takto získal, použijú na budúcoročné zápolenie rybárov, ktoré sa uskutoční v Bulharsku. Veď účasť na podujatí tohto typu nie je najlacnejšia – treba zaplatiť cestu, ubytovanie, štartovné...
A pohľad na majstrovstvá cez prizmu liptovského rybára? Nuž, zarybnenie jedného úseku pstruhmi za 300-tisíc korún by si samotná mestská organizácia len veľmi ťažko mohla dovoliť. Takto získaný kredit – zvýšený počet rýb v toku - si udrží poriadne dlho. V nasledujúcom období sa určite zvýši návšteva liptovského Váhu domácimi i zahraničnými rybármi, pretože sa medzi nimi ponesie informácia - v Liptove ryby berú, je ich vo vode nadbytok. A to je devíza, ktorú možno ťažko nahradiť niečím iným.
