Ak má Ľubomír Smržík z Martina-Priekopy chuť vlastniť nové auto, jednoducho si ho vyrobí. Strávi pritom iba niekoľko dní, no výsledok stojí za to. Má auto, ako nikto. Je síce maličké a nepojazdné, ale pre mužov na zaľúbenie. Takmer verné kópie skutočných modelov vyrába Ľubo Smržík z drôtu!
V Turci je tento 44-ročný muž zrejme jediným drotárom, kto z drôtu nevyrába šperky, ale niečo, čo sa nedá zavesiť na krk, alebo natiahnuť na prst. Kilometre drôtu pozapletal do tvaru polmetrových motoriek, moderných alebo veteránskych automobilov, dobových kočov, múch, kohútov, sliepok, vianočných stromčekov i ozdôb, svietnikov, misiek, veľkonočných vajíčok, klietok pre vtáky, pascí na myši, škorpiónov, motýľov... Ľubo Smržík urobí všetko, čo vidí. Ako model mu postačí detské autíčko alebo motorka na fotografii. Rodinke z drôtu ale kraľujú bicykle. Tých vyrobil asi najviac. V jeho tvorbe patrí bicyklom aj výnimočné miesto. Boli úplne prvými a mali pred desiatimi rokmi slúžiť dvom synom ako hračky. Ľubo Smržík však ani nevie ako a ostal sa s tými hračkami „bavkať“ sám. Na jednoduchých bicykloch sa naučil drotársku techniku, čo-to sa podučil od drotárov z múzea na Budatínskom zámku a už o pol roka si trúfol na jednu z najkrajších kúskov – sochu gorala z Oravy, odkiaľ sám pochádza. Junákovi zatiaľ uplietol hlavu s tvárou, vlasmi a širákom a trup s vestou. Polmetrový goral na svoje „oživenie“ čakal tri mesiace a po niekoľkých rokoch sa možno dočká aj vlastných končatín. „Je to zatiaľ jediná ľudská postava, ktorú som urobil. Ktovie, možno raz upletiem sochy aj mojej rodine,“ zasmial sa muž, ktorý v roku 2000 za svoju prácu získal ocenenie ministerstva kultúry Kruhy vo vode a ďalšie na medzinárodnej výstave v Poľsku o dva roky neskôr.
Ľubo Smržík má remeselnú prácu v krvi. Už v minulosti vyrábal valašky, nože, koloroval. Najviac sa mu však pozdávalo drotárstvo. K nemu netreba ťažké a veľké stroje, ktoré by mu do panelákového bytu nevošli. Stačí, že kupuje drôtu na kilá a výrobky z neho zapĺňajú všetky police v byte. Väčšina je však na výstavách a predajniach ÚĽUV-u (Ústredia ľudovej umeleckej výroby) po celom Slovensku. Pre ÚĽUV vyrába na objednávku najmä úžitkové veci – misy, vázy, riady, no nechávajú mu pri výrobe aj voľnú ruku. Posledných päť letných prázdnin strávil ako lektor na dvore remesiel v bratislavskom Ústredí ÚĽUV-u, kde spolu s ďalšími remeselníkmi priúčal iných svojmu remeslu. Ak sa naučili vyrábať autíčka alebo motorky, zaručil im úspech. Tieto kúsky si totiž dlho neužije. Na každom jarmoku idú na dračku. A svoje čaro majú aj jeho obľúbenci – bicykle. Dva z nich vlastní aj prezident Ivan Gašparovič. „Predával som pred dvomi rokmi v Detve na jarmoku, keď som počul odvedľa fujaru a videl hromadu ľudí. Odrazu sa predo mnou zjavil náš prezident a obdivoval moju prácu. Vraj aj on je zberateľom drotárskych výrobkov. Zapáčili sa mu bicykle. Núkal som mu ich do daru, ale nástojil na tom, že si ich kúpi.“
