Filip Kyzek z Bobrovca rozhodne nepatrí k tuctovým ľuďom. Jeho život je spätý s horami, veľký priestor má v ňom adrenalín. Svoje povolanie neberie len ako zamestnanie. Práca sa preňho stala poslaním. Je horským záchranárom telom aj dušou.
Ako dlho pôsobíte v Horskej záchrannej službe?
Ako záchranár pôsobím v Horskej záchrannej službe (HZS) tretí rok, predchádzala tomu 9-mesačná civilná vojenská služba.
Podľa čoho ste si vybrali práve toto povolanie?
Odmalička som voľný čas najradšej trávil v horách a takisto som túžil po povolaní, ktoré by súviselo s horami. Po skončení vysokej školy v odbore geografia-kartografia, som sa od známeho dozvedel o možnosti pracovať v Stredisku lavínovej prevencie v Jasnej v rámci civilnej vojenskej služby. Išlo o odbornú prácu súvisiacu s mojím zameraním. Práca ma natoľko zaujala, že som po skončení „civilky“ podal žiadosť o zamestnanie a po nejakom čase ma do HZS zobrali.
Aké sú vaše každodenné pracovné povinnosti?
Okrem každodenných povinností službukonajúceho sa bližšie zaoberám meteorológiou a predpoveďou počasia. Na starosti mám topografickú a kartografickú problematiku v Horskej záchrannej službe, presnejšie lavínový kataster Slovenska a sčasti rozbiehame geografické informačné systémy. Z ďalších náplní spomeniem evidenciu lavín a z časti meteorologickú databázu.
Váš pracovný deň je iste zaujímavý. Opíšte nám ho...
V Stredisku lavínovej prevencie pracujeme piati, vždy jeden je službukonajúci. Striedame sa po týždni. V zime je hlavným bodom služby zostavovanie lavínových správ, čiže vydávanie aktuálneho stupňa lavínového nebezpečenstva. To sa opiera o pomerne podrobný rozbor meteorologických údajov, terénnych pozorovaní, merania fyzikálnych vlastností snehu a podobne.
Počas zimnej sezóny, ktorá trvá v horách približne pol roka, sa práca v stredisku začína už o pol siedmej, aby sme do deviatej vydali lavínové spravodajstvo, skontrolovali výstrahy a dali uverejniť podmienky a počasie v horách na internet a teletext.
V týždňoch mimo služby pozostáva práca z terénneho prieskumu, pozorovania lavín, rozboru snehovej pokrývky vo všetkých lavínových oblastiach Slovenska. Okrem špe cifickej práce v stredisku lavínovej prevencie sa samozrejme zúčastňujeme na záchranných a pátracích akciách Horskej záchrannej služby.
Čo je na práci horského záchranára najkrajšie?
Možnosť pracovať v teréne a vedomie, že pomáham iným.
A čo je na nej najťažšie?
Veľakrát je práve práca v teréne veľmi náročná, za zlých meteorologických či lavínových podmienok ide niekedy o zdravie a život. A určite aj zodpovednosť. Mnohí návštevníci hôr sa rozhodujú či ísť alebo neísť na túru práve od nášho rozhodnutia, napr. o stupni lavínového nebezpečenstva. A nikdy nemôžeme zaručiť, že je to bezpečné a že nič sa nestane.
Nemajú o vás príbuzní strach, keď idete do terénu?
V niektorých prípadoch určite áno. Hlavne rodičia.
Boli ste svedkom tragickej udalosti v horách?
Asi pred piatimi rokmi sme spolu s kamarátmi našli dva týždne nezvestnú zamrznutú lyžiarku tesne pod hrebeňom Veľkej Fatry.
Zažili ste v horách udalosť, ktorá vás prekvapila?
Ak vás niečo v horách môže prekvapiť, tak sú to podľa mňa ľudia. Príroda je nevyspytateľná a treba s tým rátať.
Autor: Lívia Dvorská
