Važec - „Omilienci chodia, za ruky sa vodia...“ ozývalo sa v poslednú májovú nedeľu, na Ducha, vo Važci. Je to starodávna tradícia, súvisiaca s vítaním a oslavou jari, lásky a plodnosti.
Keď Omilienci dospievali, na námestí pred evanjelickým kostolom sa začala slávnosť. Tento rok však bola ešte slávnostnejšia, pretože sa konala na vynovenom námestí. Symbolicky ho otvoril starosta Važca Ľuboslav Klein a po jeho príhovore zaspievali všetci „živjó“. Na námestí sú nové chodníky, detské ihrisko, drevený altánok, nová autobusová zástavka a dokonca aj verejné wc, ktoré nemajú v žiadnej inej liptovskej obci. Vybudovanie nového námestia trvalo približne rok a stálo 6,5 milióna korún. Podstatná časť - 95 percent, bola financovaná z eurofondov, päť percent hradila obec z vlastných zdrojov.
Kultúrny program pripravil a režíroval Michal Kapasný, vedúci folklórnej skupina Važec. Pripomenul, že „ľudové tradície sa vytrácajú, čo je škoda. Lebo národ je vtedy národom, keď má svoju špecifickú kultúru, ktorou sa môže vo svete pýšiť.“ Vo Važci však ľudové tradície pestujú a majú byť na čo pyšní. Okrem folklórnej skupiny Važec je v obci aj detská folklórna skupina Podkrivánček, ktorú vedie Jana Šuleková. Obe skupiny zaspievali a zatancovali aj na slávnosti. Hrala ľudová hudba Bystrianka pod vedením Vladimíra Cisára. V pásme poézie, spevov a tancov zazneli aj verše Michala Kapasného, ktoré zarecitovali viaceré recitátorky aj autor. Margita Hybenová priblížila ďalšiu važeckú tradíciu – otváranie studničiek. V minulosti bolo zvykom v Liptove na jar čistiť prírodné studničky a pramene. Človek, ktorý vyčistil aspoň jednu studničku, mal byť celý rok zdravý a svieži. Kedysi sa slávnosť otvárania studničiek konala za dedinou Pod kopou, kde sú dve studničky - vyvieračky. V posledných rokoch býva však na námestí, kde počas slávnosti stojí symbolická drevená studnička. Tentoraz stála prvýkrát v novom altánku. „Studnička, studnička, otvor sa, svätý Juraj, prosím ťa, daj nám svoje dary zeme, dobrú, čistú vodu piť, by sme mohli zdraví byť,“ povedala Margita Hybenová, namočila smrekovú vetvičku do vody a pofŕkala ňou ľudí. Deti v krojoch chodili s krčiažkami a ponúkali ich čerstvou vodou.
Na záver slávnosti zaspievali všetci ľudovú pieseň Kopala studienku, ktorá sa stala melódiou slovenskej hymny. Važťania, sa zhodli na tom, že tohtoroční Omilienci patrili k najkrajším. Slávnosti predchádzalo tradičné sadenie májov. Najvyšší a najkrajší zasadili pred kostolom mládenci narodení v roku 1989.
