Nedostatok času? Nezáujem? Nechuť? Nevedomosť? Nevhodné termíny? Tieto a ďalšie otázniky sa na nás zosypali vo chvíli, keď sme sa rozhodli priniesť na stránkach regionálneho týždenníka anketu o účasti občanov na rokovaniach mestských a obecných zastupiteľstiev. Rokovania zastupiteľstiev sú „kuchyňou“, kde sa varia rozhodnutia, ktoré sa tak alebo onak dotýkajú každého občana. Poslanci rozhodujú o výdavkoch rozpočtu, čo sú peniaze daňových poplatníkov, o výške rôznych miestnych poplatkov, využívaní majetku miest a obcí a o množstve ďalších krokov ovplyvňujúcich súčasnosť i budúcnosť sídel, kde sme doma. Napriek zásadnému významu rozhodnutí pre osud miest a obcí ľudia rokovania zastupiteľstiev, ktoré sú zo zákona verejné, ignorujú. Na anketovú otázku „prečo sa podľa vás občania nezúčastňujú na rokovaniach zastupiteľstiev?“ odpovedali náhodne oslovení občania.
Miroslav Babka, Trnovec: Neraz som si túto otázku kládol aj ja. Keď na to ideme logicky, komunálna politika by občanom mala byť bližšia, veď priamo ovplyvňuje ich život. Napriek tomu je ich účasť na komunálnych voľbách nižšia, nehovoriac o účasti na rokovaniach zastupiteľstiev. S občanmi sa stretávam často. Keď príde reč na ich účasť na rokovaniach mestského alebo obecného zastupiteľstva, zisťujem, že o verejnom prístupe na rokovania nevedia. Ako poznám primátora L. Mikuláša, tento stav mu nie je ľahostajný. Podniká všetky dostupné kroky, aby občania boli dostatočne informovaní a aby sa aktívne zapájali do diania v meste.
Jana Hlavatá, L. Mikuláš: Na rokovania mestského zastupiteľstva v L. Mikuláši chodievam pravidelne. Chcem vidieť na vlastné oči, ako sa jednotliví poslanci stavajú k nastoleným otázkam a aj to, ako poznajú, rešpektujú a presadzujú požiadavky svojich voličov. Vďaka tomu, že sledujem rokovania, mohla som sa presvedčiť o nedostatočnej informovanosti občanov o dianí v meste za minulého vedenia. Tak sa mohlo realizovať aj to, čo mestu neprinieslo osoh. Postup nového vedenia mesta vítam a oceňujem. Vidím, že práca nového vedenia priťahuje oveľa viac občanov ako predtým.
Marta Uhlárová, L. Mikuláš: Viac sa zdržujem v zahraničí ako doma, preto nemám možnosť sledovať život v meste tak, ako by som chcela. Keď som doma, snažím sa dozvedieť čo najviac. Podľa mňa by sa občania mali intenzívne zaujímať o to, čo robí samospráva. Počúvam, že nové vedenie mesta sa občanom otvára oveľa viac ako predošlé, čo je veľmi dobré. Len aby to občania nepokazili svojím nezáujmom.
Ján Socháň, V. Poruba: Pri nástupe na post starostu obce som zdôraznil, že
chcem pracovať pre občanov, ale spolu s nimi. Mnohí to však nepochopili a do rozhodovania o jednotlivých krokoch sa nezapájajú. Keď je krok urobený, zrazu sa zobudia, no väčšinou kritizujú. Zatiaľ sa na rokovaní zastupiteľstva neukázal ani jeden občan, zrejme bude treba pripomenúť, že sú verejné. Všetkým sa, pravdaže, nedá vyhovieť, no chceme rozhodovať tak, aby to bolo v prospech väčšiny obyvateľov obce.
Stanislav Bulla, Bodice: Rokovania zastupiteľstva sú verejné? Počujem o tom prvý raz. Možno mi táto informácia ušla, no možno ju samospráva L. Mikuláša a poslanci za našu mestskú časť doteraz nezviditeľňovali dostatočne často a dôrazne. Hoci som veľmi zaneprázdnený, cítim, že o dianie v meste i osobitne v našej mestskej časti sa treba zaujímať viac a to už v procese rozhodovania o tej-ktorej veci. Veľa si sľubujem od novej samosprávy mesta, začala dobre.
Beata Kubínová, Malatiny: Kto už by pri tomto hektickom spôsobe života vysedával na rokovaniach zastupiteľstva ?! Mladí sa zaujímajú len o vreckové od mamy a vysokoškoláci o brigády, lebo si musia privyrábať. Ľudí v produktívnom veku, ktorí drú za malé platy, drví starosť o rodinu a dôchodcov skľučuje skutočnosť, že si nemajú za čo kúpiť syrokrém. Kto vám pôjde na rokovanie miestnych poslancov, ktorí tento stav nemôžu ovplyvniť! Ak nemáte známosti, nič nevybavíte. To je skúsenosť obyčajných ľudí, pekné slová poslancov na tom nič nezmenia.
Milan Fiačan, L. Mikuláš: Politikov vo vláde a parlamente majú občania plné zuby, pretože v prospech ľudí sa robí len veľmi málo. Ako je to v našom meste? Vidieť, že terajší páni sa starajú o poriadok, čo oceňujem. Človek v mojom veku a odkázaný na barly nemá veľa dôvodov na radosť, no ja si rád posedím na pešej zóne. O život v meste by sa mali zaujímať hlavne mladší ľudia, ja na rokovania zastupiteľstva chodievam tak dva-tri razy do roka. Ani pánboh nevyhovie každému, nemožno to teda očakávať ani od poslancov mesta.
Želmíra Jánošíková, V. Poruba: Tak, ako na Slovensku, ani v našej dedine sa to, čo ľuďom najviac znepríjemňuje život, nerieši. Roky rokúce sa naša cesta mení v zime na klzisko. Niet kanalizácie, zapáchajúca odpadová voda zo susedných dvorov vyteká na cestu. Nielen klzisko, ale aj smrad! Dostať sa cez víkend do L. Mikuláša je pre ľudí bez auta zložité, na futbalový tréning chodievam s trinásťročným synom každú sobotu pešo. Kultúrny život v obci je o ničom a autobusové spoje do mesta sú veľmi obmedzené. Ak na nedostatky poukazujete roky a nič sa nedeje, človek sa uzavrie s pocitom bezmocnosti.
Emília Rentková, L. Mikuláš: Pri vašej otázke sa mi v hlave vynára množstvo myšlienok... Napríklad to, že ľudia by ozaj mali poslancom zastupiteľstva často hovoriť, čo od nich očakávajú a ako si predstavujú život v meste či v obci. Dôležité sa mi zdá byť aj to, aby poslanci videli, že ľudia ich počas rokovaní sledujú. Myslím si ale, že o prístupe verejnosti na rokovania zastupiteľstva vie málokto. Som rada, že regionálne noviny venujú tejto otázke pozornosť.
