Písmo:A^-|A⁺00

Ružomberok – „Spolu s členkou výkonného výboru nášho klubu Jankou Streittovou sme boli na pohrebe Borky v Hornej Lehote. Do tejto dedinky neďaleko Prievidze v ten deň zavítali viaceré basketbalové osobnosti. Tréneri, funkcionári, hráčky,“ smutným hlasom konštatoval Stanislav Onuška, od 1. júna hlavný tréner žien MBK Ružomberok. Borka, tak familiárne volali Barboru Gatialovú, nádejnú slovenskú basketbalistku, ktorá do vážneho športu vhupla práve v Ružomberku. Bolo to v roku 2000, keď prišla do vtedy najlepšieho ženského klubu v Európe z Prievidze a zároveň sa stala študentkou štátneho gymnázia. Žiaľ, posledný májový deň sa pre túto 21–ročnú, 198 cm vysokú pivotku, v uplynulej sezóne obliekajúcu dres Viktorie Košice, stal osudným. Barbora Gatialová medzi obcami Abramová a Pravno dostala vo večerných hodinách šmyk, po ktorom zišla z cesty a narazila do stromu. Zraneniam na mieste podľahla. „Bol som s dievčatami na sústredení v L. Osade, keď som sa o tejto tragickej udalosti dozvedel,“ pokračoval S. Onuška. „Bol to pre mňa obrovský šok. S Borkou som ako klubový tréner žien určitý čas pracoval v Ružomberku a stretával som sa s ňou aj na reprezentačnej úrovni. Boli sme spolu aj na majstrovstvách Európy junioriek v Bratislave.“ S. Onuška veľmi dobre poznal mladú pivotku, ktorá mala pod košmi ešte všetko iba pred sebou. „S Barborou bola radosť pracovať. Bolo to jedno maximálne úprimné a pracovité dievča. Možno povedať, že takáto, pre slovenský basketbal nezvyčajná výšava, je vždy talentom. Okrem telesných daností však bola aj mimoriadne snaživá. Vedela pochopiť, že vysoké hráčky potrebujú dlhší čas na to, aby sa plne ukázali. Borka bola maximálne ctižiadostivá, čo u takýchto výšav nebýva len tak zvykom. Čo sa týka tréningu, nikdy nič neoklamala. Ba naopak. Pamätám si, že z éry Eleny Mozgovej si pridávala aj individuálne tréningy. Práve Móza bola v Ružomberku jej druhou mamou, veľkou tútorkou. Práve po nej som počas sezóny 2003/2004 prevzal družstvo ružomberských žien. V živej pamäti mám stretnutie Európskej ligy s ruským Jekaterinburgom, klubom, ktorý bol nabitý americkými hviezdami. Gatialovú som vtedy postavil do základnej päťky a ona dokázala pokryť aj vysoké Američanky. Pod mojim vedením Borka dostávala značný priestor. Potom sa to nejako zmenilo a neskôr prišiel jej odchod do poľského Lotosa Gdynia.“ Žiaľ, život býva občas aj veľmi krutý. Skromná dievčina, ktorá sa narodila 11. januára 1986 v Bojniciach, už nie je medzi nami. V ten deň z Košíc domov už nedošla.