Písmo:A^-|A⁺00

Ani zamračená obloha a dážď neodradilo tridsať Ploštínčanov od tradičného výstupu na Demänovskú horu. Domáci a ľudia z okolitých dedín ju však volajú ploštínska Poludnica. Zobrali si pršipášte a vybrali sa na takmer dvojhodinovú túru. Takýmto spôsobom už jedenástykrát oslávili Deň detí. „Nultý ročník sa konal ešte pod vedením Želmíry Droppovej, ktorá prišla s myšlienkou spojiť príjemné s užitočným. Cestou rozprávala zaujímavé historky a jej smiech sa rozliehal chotárom. Žiaľ, nečakane nás opustila. Výstupy na Ploštínsku Poludnicu sú venované aj jej pamiatke. Rozbehnutú štafetu prebral Občiansky klub v Ploštíne s predsedom Jánom Vyparinom, ktorý svojimi príbehmi a smiechom ničím za ňou nezaostával. Ani on však už nie je medzi nami. Do Občianskeho klubu prišli noví ľudia, ktorí v tejto tradícii chceli pokračovať. Už deviaty rok výstup na ploštínsku Poludnicu organizuje Soňa Čupková, predsedkyňa Občianskeho klubu v Ploštíne,“ prezradila členka klubu Andrea Dzúriková a opísala nám tohtoročnú túru. Zobrala na ňu aj kamarátkinho čuvača Jessy, ktorý sa však viac ako pri nej zdržiaval pri ďalšom čuvačovi Badovi. „Občiansky klub zasadal už týždeň pred plánovaným výstupom a dohodli sme sa, kto čo zariadi. V nedeľu 3. júna bol od rána v Ploštíne väčší ruch, ako inokedy, lebo ľudia vytŕčali hlavy z okien a zisťovali, aké je počasie. Nevyzeralo sľubne. Soňa Čupková mi napriek tomu zatelefonovala, aby som išla vyhlásiť do miestneho rozhlasu, že akcia sa neruší. A tak všetkých, ktorí váhali, pesnička Marcely Laiferovej povzbudzovala, aby zbalili ruksaky a pršiplášte a vyštartovali na ploštínsku Poludnicu.“ Skupinka tridsiatich nadšencov sa zastavila najskôr v chate pod Stankovom. Členovia Občianskeho klubu a telovýchovnej jednoty tam varili guláš. Mäso už bolo pokrájané, kotol pripravený a postavili aj stan, aby do neho nenapršalo. Niektorí sa stále rozhodovali, či ísť na Poludnicu alebo zostať radšej v chate. „Napokon sme sa rozhodli, že tradíciu neporušíme a ideme. V chate zostali len kuchári,“ povedala Andrea Dzúriková a pokračovala: „Takmer dve hodiny sme šliapali do poriadneho kopca. Veterná smršť, ktorá sa prehnala horou, narobila veľkú galibu. Veľa stromov ležalo popadaných na chodníku. Bol vyznačený modrými stuhami a doviedol nás až na vrchol ploštínskej Poludnice. Tam sme si sadli na mokrú trávu, ale neprekážalo nám to, lebo aj tak sme boli celí mokrí. Od potu aj od dažďa, ktorý na nás padal zo stromov. Bola hmla, ale na chvíľu sa vyčasilo, a tak sme sa kochali pohľadom na Liptov a na Demänovskú dolinu. Na Poludnici sme strávili asi pätnásť minút. Kto čo mal v ruksaku, zjedol a vypil vybrali sme sa na spiatočnú cestu. Nebola o nič ľahšia, lebo chodník bol klzký a strmý. No cesta dolu už bola veselšia, aj sme si zaspievali.“ Andrea sa síce nepochválila, ale dozvedeli sme sa, že je chýrna speváčka. Keď spustila Nad Ploštínom buky rúbajú a do Ploštína triesky padajú, pridali sa k nej aj ostatní. S Jánom Čupkom vytvorili neopakovateľný duet a finalisti Superstar by vraj zbledli závisťou. Keď skupina spievajúcich a zmoknutých turistov úspešne dorazila do chaty, čakal ich tam chutný guláš, ženy s kronikou, diplomami a sladkými odmenami pre deti. Guláš rozvoniaval široko-ďaleko a chutil všetkým. Šéfkuchárom bol Dušan Vyparina, ktorý ho s kamarátmi varieva už roky. Jeho chuť nepokazil ani veľký lejak, ktorý sa spustil v momente, kedy sa ľudia pustili do gulášu. Ešteže sedeli už pod strechou. Ako tradične aj tento raz vyhlásili najstaršieho a najmladšieho účastníka výstupu. Najstaršia bola Marta Kubínová a najmladšia iba 4-ročná Viktorka Sekuciová. Aby cestu na kopec zvládla, hrali sa s ňou jej spolupútnici na čarovný les a vymýšľali pre ňu rôzne rozprávkové príbehy. Spadnuté stromy, ktoré musela podliezť, prirovnávali napríklad k bránam do kráľovského zámku. Malá princezná Viki zdolala všetky tajomné nástrahy lesa a stala sa hrdinkou dňa. Všetkých milo prekvapila, keď na vrchol prišla vysmiata a plná energie. Pri chate jej Soňa Čupková odovzdala sladké prekvapenie a plyšovú myš, ktorú nazvali Poludnica.