Postrehy z Berlína, v ktorom múr oddeľoval dva odlišné svety Slnko sa opiera na historický bulvár Under den Linden. Na ňom sa vyhrievajú skupiny mladých japonských turistov. Rozvoniava currywurst a pommes frites (kari a hranolky). Vo vzduchu cítiť sladkastú vôňu kvetov. Vôňa lipy. Strom charakterizujúci toto mesto. V Berlíne sa každý, viac než všade inde, pohrúži do minulosti, ktorú si hmlisto pamätajú hádam už iba naši starí rodičia. Minulosti, ktorá nás spája s Berlínom a Nemeckom vôbec. Minulosti, ktorou mesto stále dýcha. Berlín bol hlavným mestom Pruského kráľovstva (1701) i Nemeckej ríše (1871). Najrušnejším a zároveň najsmutnejším obdobím jeho histórie boli roky, keď sa k moci dostal Hitler a jeho fašistická diktatúra. Kráčajúc ulicami východného Berlína, udalosti od roku 1933, sa vám pripomínajú na každom kroku. Svedčia o nich názvy ulíc a námestí. Studená vojna, berlínsky múr a násilné rozdelenie rodín svedčia o smutných následkoch vojny. Berlín sa napokon v roku 1991stal hlavným mestom Spolkovej republiky Nemecko. V plebiscite sa Nemci rozhodovali medzi mestom Bonn a Berlín. Nakoniec Berlín tesne zvíťazil. Neúnavní Berlínčania Symbolom tri a pol miliónového Berlína je medveď, nájdeme ho aj na zástave mesta. Medveď ako symbol dravosti a neúnavnosti. Symbolizuje tu vlastnosti, pre ktoré sa stal aj symbolom mojej rodnej Oravy. Berlín je pulzujúcim, prispôsobivým a moderným európskym mestom. Potulujúc sa ulicami stretávate početné skupiny metalistov a neonacistov. Napichaní náušnicami so svojimi voľne pustenými psami a fľašou piva v ruke naháňajú strach. Berlínčania sú ľudia veľmi tolerantní a neodsudzujú ľudí s odlišným životným štýlom. Keď sa povie Berlín, mladým sa v mysli vybaví najskôr kontroverzná Loveparade. Hovorí sa, že kto nemiluje nočný život a voľnú zábavu, do Berlína nepatrí. Mladých sme mali možnosť stretať aj o siedmej ráno, keď sa podgurážení vracali zo žúrov. „Pán Gorbačov, otvorte tú bránu!“ Najvýraznejším monumentom Brlína je Brandenburgská brána (Brandenburger Tor) a na nej sa týčiace šesťmetrové súsošie Quadriga - symbol mieru. Mesto bolo v roku 1961 rozdelené berlínskym múrom na východnú a západnú časť. Brandenburgská brána bola a je symbolom rozdelenia mesta a studenej vojny medzi veľmocami: ZSSR a USA. Známe sú slová amerického prezidenta Ronalda Reagana z roku 1987: „Pán Gorbačov, otvorte tú bránu!“ V roku 1989 berlínsky múr padol - masy ľudí ho začali preliezať, až ho nakoniec zborili. Po dlhých 28 rokoch sa rodiny, ktoré boli zo dňa na deň násilne rozdelené, mohli konečne bez strachu stretnúť. Dodnes je známych mnoho príbehov, keď mládenec zavolal frajerke: „Večer som u teba, brána padla!“ Dnes je v okolí Brandenburgskej brány moderné Parížske námestie - Paritzer Platz, turisti tu sledujú mímov alebo sa fotia s falošnými vojakmi jednotiek SS. Po línii múru Celým mestom sa tiahne dlaždicová trasa, ktorá symbolizuje múr. Pôvodné časti múru možno vidieť v rôznych častiach mesta ako Warschauer Strasse, na Postupimskom námestí alebo Checkpoint Charlie. Posledný spomínaný bod je miestom s najväčšou frekvenciou pokusov o útek. Na tomto mieste zaplatilo svojím životom za pokus o útek až 1067 ľudí. Checkpoint Charlie je spolu s Brandenburgskou bránou turistami najnavštevovanejšou spomienkou na časy minulé. Na týchto miestach človek pociťuje smútok a chvenie vo svojom vnútri. V početnom dave narážate na vážne tváre turistov. Ktovie, možno aj im je do plaču tak, ako bolo mne... Berlin, Berlin Berlínčania hovoria, že Berlín nemá jedno hlavné centrum. Poniekorí pokladajú za centrum Alexanderské námestie, iní okolie Ku damm, ďalší Postupimské námestie, obľúbené hlavne turistami, ktorí sem radi chodia minúť svoje „bubáky“ na nákupy a zábavu. Postdamer Platz je malým mestom v meste. Vybudované centrum láka reštauráciami, obchodíkmi, multiplexom s kinosálami, kasínami a kaviarňami. Obrovskú presklenú kupolu Sony Centra, ktorá je dielom architekta Helmuta Jahna, možno považovať za jeden z novodobých divov sveta. Každý deň ho chodia obdivovať tisíce zvedavých turistov. Pokračujúc od Postdamer Platz, kde sa vzdelával aj Edison, takmer každý si pospevuje Berlin, Berlin od Marlene Dietrich. Známej filmovej dive, Nemke, za jej filmové a spevácke umenie Nemci venovali námestie, tzv. Marlene Dietrich Platz. Známe sú kostoly - Marienkirche, Berlínsky dóm - televízna veža ako symbol NDR, parlament, zámok Schöneberg a veľa ďalších miest... Ani týždeň v Berlíne by nestačil na naštudovanie všetkých pútavých historických zaujímavostí. Moderný Manhattan? Z východného do západného Berlína vedie dlhá „zelená“ Ulica 17. júna. Je z oboch strán lemovaná zeleňou a jazerami. Úžasné miesto na oddych a dlhé prechádzky! Východná časť mesta sa po páde múru buduje. Nemci si dali za cieľ vybudovať tu moderný „Manhattan“. Alexander Platz má tú tendenciu. Námestie je práve v prestavbe. No mám dojem, že by bolo lepšie, keby Alexanderské námestie zostalo tradičným, ale o to impresívnejším miestom. Vo východnej časti mesta sa človek občas cíti ako v Košiciach či v Prahe. Cítiť tam socialistického ducha, Slovákovi takého známeho. Akoby architektonický plán v čase ZSSR bol pripravovaný pre mnoho miest naraz a jednotne aplikovaný. A naopak, v západnom Berlíne cítiť Ameriku. Veľké fastfoodové spoločnosti, ruch, obchodné centrá, bohatstvo a iný architektonický štýl. V tejto časti je takmer nutnosťou vystúpiť na najväčšej zástavke metra Zoologishe garten, kde je rušné centrum Kurfurstendamm či Ku damm. Okrem ZOO sa tu do výšky vypína kosto Kaiser-Wilhelm-Gedächtnis Kirche. Zaujme už na prvý pohľad z vlaku, a vyráža dych. Ako veľa iných, aj tento kostol je spomienkou na vojnu. Dnešná podoba neorománskeho kostola z roku 1895 je výsledkom bombardovania v roku 1943, po ktorom kostol už nebol zrekonštruovaný. Hneď vedľa je postavený nový moderný kostol so zlatým Ježišom Kristom. Oba chrámy symbolizujú kontrast. Súčasnosť a minulosť, staré a nové, vojnu a mier. Stoja na námestí, kde posedávajú mladí, umelci a turisti v okolí modernej Schmettansovej fontány a nasávajú atmosféru pulzujúceho mesta. Vo farbách prírody Voda a lesy sú pre mesto charakteristické. Možno aj preto sa tu Slovák cíti ako doma. Rieka Spréva dotvára výnimočnú atmosféru. Až 6,6 % z celkovej plochy mesta zaberajú vodné plochy, 18 % tvorí zeleň. „Dokiaľ budú kvety lipy kvitnúť, Berlín bude Berlínom,“ spieva Marlene Dietrich v jednej zo svojich piesní. Spieva o grandióznej avenue Under den Linden. Súbežne s bulvárom lemuje historické centrum aj množstvo historických budov a pamiatok, napríklad Štátna opera, Nemecké historické múzeum, Humboldtova univerzita či socha Frederika Veľkého. Z kebabu budete krásni Byť v Nemecku a neochutnať nemecké pivo je ako v byť Ríme a nevidieť pápeža. Mladá generácia pozná Nemcov podľa povestných žien s bujným poprsím a veľkým výstrihom. Drevená krčma s typickými nemeckými jedlami ako gebratene Hähnchen mit Kartoffel a krčahom piva je pre cudzinca tým najlepším. Netreba zabúdať ani na kebab, ktorý si Nemci obľúbili. Kebab tu nájdete všade. Chutné mäsko zo zeleninkou vám pridá na kráse (a na kilách), aspoň to tvrdia predajcovia, vykrikujúc: „Kúpte si kebab, budete krajší!“ Kebab v Berlíne chutil naozaj výnimočne. Mňam! Berlín dnes Honoré de Balzac kedysi tvrdil: „Ak sa Berlín stane hlavným mestom Nemecka, bude to mesto nudy“. Nemal pravdu. Dnes je Berlín moderným mestom, určujúcim smerovanie politiky, umeleckým centrom, centrom športu, módy, umenia a kultúry. Na trpkú príchuť vojny tu, chvalabohu, už len zaspomínate, ale môžete privoniať atmosfére rokov minulých na miestach vo východnej časti – bývalej NDR. Je to mesto kontrastov, strieda sa tu vo vás pocit smútku a radosti. Úsmev a vážna tvár. Ale taký je život. A Berlín je toho dôkazom. Prichádza leto, ak ste si ešte nezvolili trasu svojich letných prázdninových alebo dovolenkových potuliek, odporúčam takú, ktorá povedie Berlínom.
