Čarodejnica z Portobella je názov románu brazílskeho autora Paula Coelha, ktorý je horúcou novinkou na pultoch našich kníhkupectiev. Paulo Coelho, jeden z najčítanejších a najvplyvnejších autorov súčasnosti, sa narodil v roku 1947 v Rio de Janeiro v Brazílii. Prv, ako sa stal spisovateľom, pracoval ako riaditeľ divadla, skladateľ a novinár. Otextoval celý rad piesní pre známych brazílskych spevákov, ako sú napríklad Elis Regina, Rita Lee alebo Raul Seixas. Mimoriadny ohlas vzbudil autobiografickým dielom Pútnik z Compostely (Mágov denník) z roku 1987, v ktorom čerpal zo svojich zážitkov a duchovných cvičení na pešej púti do galícijského mesta Santiago de Compostela. Jeho druhá kniha Alchymista (1988), ktorá je takmer rozprávkovým príbehom španielskeho pastiera hľadajúceho poklad, mu zaistila celosvetový úspech. Medzi jeho ďalšie diela patrí Brida (1990), Valkýry (1991), Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala (1994), Piata hora (1996), Veronika sa rozhodla zomrieť (1998), Démon a slečna Prymová (2001), Jedenásť minút (2003) a Záhir (2005). Coelho vydal aj súbor svojich textov publikovaných v novinách. Vlani vyšla v slovenskom preklade jeho kniha Ako rieka, ktorá plynie, ktorá obsahuje výber článkov, esejí, úvah a zamyslení napísaných v období rokov 1998 - 2005 a odzrkadľuje celkový široký záber tvorby tohto medzinárodne uznávaného brazílskeho autora. Paulo Coelho bol za literárnu činnosť ocenený mnohými medzinárodnými cenami. Jeho knihy boli preložené do 63 jazykov a v 150 krajinách sveta sa ich predalo viac ako 75 miliónov výtlačkov.
„Písanie je môj sen. V skutočnosti som mohol už dávno prestať písať, keby to nebol môj sen. Ja som sa však rozhodol byť spisovateľom, každá nová kniha je pre mňa novou výzvou, cítim pri nej rovnakú dychtivosť, rovnaké vzrušenie ako pri prvej, a to dáva môjmu životu zmysel,“ odpovedá spisovateľ na otázku, čo pre neho znamená písanie.
K písaniu ho inšpiruje život. Ako vraví, často sú to nepatrné maličkosti, ktorým v tej chvíli človek nevenuje pozornosť a neskôr sa vrátia plnou silou, akoby sa skondenzovali v myšlienkach. „Inšpiruje ma kontakt s ľudskou bytosťou. Nemôžem sa izolovať, človek môže prísť na veľké myšlienky, ale chýba mu ľudská energia. Kontakt s ľudskými bytosťami ma podnecuje k rôznym otázkam.“
Diela Paula Coelha nie sú nevyhnutne autobiografické, ale vždy vychádzajú z nejakej skúsenosti. „To je samozrejmé, nikto nemôže niečo vytiahnuť odnikiaľ,“ hovorí spisovateľ. „Dám príklad z Alchymistu. Nikdy som nebol pastierom, no napísal som knihu o pastierovi hľadajúcom poklad. Je to však metaforické dielo spojené s mojím vlastným životom, nie celkom autobiografické, ale poukazuje na moje vlastné hľadanie. A to sa netýka len Alchymistu, všetky moje knihy sú také.“
Na prvý pohľad sa môže zdať, že v Čarodejnici z Portobella Paulo Coelho viac ako inokedy experimentoval s literárnymi prostriedkami. On to však rozhodne popiera.
„Neverím na literárne prostriedky, myslím, že každá kniha je jednoducho kniha. Ľudia začali rozprávať príbehy pred piatimi, desiatimi tisícmi rokov, vedia vyrozprávať príbeh a bodka. Chcieť vymyslieť koleso, zakaždým keď píšete knihu je nezmyselné, je to hlúposť. Myslím si, že literatúra sa práve preto vzdialila ľuďom, lebo neustále pretvára svoju formu alebo literárne prostriedky, a pritom na tom vôbec nezáleží. V knihe je podstatný dobrý príbeh, ktorý odovzdá to, čo autor chce odovzdať. Áno, v prípade Čarodejnice z Portobella, som si našiel tento spôsob vyrozprávania príbehu, nebolo v tom však úsilie o inováciu, vôbec nie, tento spôsob sa mi zdal najlepší, tak som ho použil...“
Autor: -ag-
