Ochrana prírody na Slovensku nie je len prázdny pojem. Nájdu sa ľudia, ktorí o nej nielen rozprávajú, ale ňou naozaj žijú.
Po niekoľkých telefonátoch sa Eve Okoličániovej podarilo presvedčiť strážcov národného parku Metoda Maceka a Mira Gejdoša, aby ju zobrali do terénu. „Strážila“ orlie mláďa a svoje zážitky opísala v nasledujúcom príspevku.
Boj proti vykrádačom hniezd
Fyzické stráženie hniezd začalo v deväťdesiatych rokoch ako reakcia na ich vykrádanie. Pytliaci kradli vajíčka a mláďatá najmä za komerčným účelom sokoliarstva a predaja alebo do chovov. Zo začiatku bola vykradnutá viac ako polovica hniezd. Fyzické stráženie ho znížilo na minimum, no ani dnes nie je úplne zastavené. Pytliaci si miesto činu chodili pravidelne obhliadať a potom už išli na istotu. Ochranárom sa v posledných rokoch podarilo chytiť piatich takýchto „podnikateľov“. Od roku 2001 sa hniezda strážia kamerovým systémom. Sú monitorované a signál sa prenáša na obrazovku. Takouto metódou sa podarili zistiť aj nové poznatky zo života kráľa vtákov, ktoré počas svetového výskumu orla skalného ešte neboli zaznamenané. Pracovníci Národného parku Veľká Fatra ako prví zdokumentovali kronizmus - matka usmrtí jedno mláďa a nakŕmi ním to väčšie a staršie. V karpatskej populácii je veľmi silný aj kainizmus. Vtedy mláďa usmrtí svojho súrodenca. Stráženie sa robí na báze dobrovoľnosti, ale vždy ho organizuje Správa daného národného parku v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Je čiastočne dotované rôznymi fondmi a aj vďaka tomu je možné ho realizovať.
Orlia reality šou
„Náš“ orol sa vyliahol zhruba pred dvoma týždňami. Väčšinu dňa je a spí. Orlí rodičia sa poctivo starajú, aby malo orlíča životodarnú stravu. Pôvodne boli mláďatá dve. V prírode však prežije len ten silnejší, dva mladé orly sa v rovnakom teritóriu neuživia. A tak prvorodenec svojho o štyri dni mladšieho brata uďobal na smrť. Matka sa k nim na začiatku správala rovnako, no potom nechala konať staršie mláďa. Kamera hniezdo monitoruje prakticky stále. Ochranári a dobrovoľníci ho majú ako na dlani. Každý pohyb vidia na televíznej obrazovke a do strážneho denníka zapisujú všetky etologické prejavy. Je to vlastne súpis udalostí, ktoré v ten deň prebiehali. Kedy priletí orlica, odkedy dokedy mláďa kŕmi, či sa objaví otec orol, čo prinesie, dokedy ho samica vo svojom hniezde „trpí“, čo robí „malý“. Po vyletení z hniezda sa doň pozorovaný objekt už nevráti, ale podľa krúžku o ňom majú informácie aj naďalej. Krúžok, ktorý sa kliešťami uzatvorí na nohe operenca, človek nedokáže rozopnúť. Dospelý orol s tým nemá problém. Nadšenci prírody nemusia byť smutní, že orliu reality show môžu sledovať len vyvolení. Na budúci rok by mala pribudnúť web kamera a na internete ju môže pozerať, kto chce.
„Strážnica“ je zariadená veľmi skromne, ale je v nej všetko, čo človek potrebuje. Orlíča „z televízora“ spí, sem - tam sa pozbiera, ponaťahuje krídelká. Samec orla váži do 4, 5 kg, samica až takmer sedem. Rozpätie orlích krídel je až 2, 5 metra. Takáto ozruta potom hravo zvládne postaviť dvojmetrové hniezdo v skalnej stene. Osadenstvo strážnice sa smeje, že malý orlík zaspáva s mačiatkom. Presnejšie povedané, je to jeho obed, desiata, večera. Kolobeh života v prírode...
Napriek nepriaznivej predpovedi počasia mraky rozfúkal vietor a pražilo slnko. Orlia mama robí mláďaťu živý slnečník, aby aspoň trošku zmiernila páľavu na dvojtýždňové páperie.
O lykožrútoch aj medveďoch
Okrem sledovania orlej rodiny sme sa so strážcami vybrali za lykožrútmi. Správa Národného parku Veľká Fatra inštaluje lapače pre lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého v rezerváciách Jánošíkova kolkáreň a Skalná alpa za účelom odchytu lykožrútov a na zníženie ohrozenia porastov v týchto prírodných rezerváciách. Dôvod? Správa požaduje prirodzený spôsob hospodárenia a neodstraňovanie kalamít v týchto porastoch. Dvakrát týždenne pracovníci Správy lapače kontrolujú a lykožrúty likvidujú. Počas našej návštevy zozbierali niekoľko tisíc týchto škodcov. „Lykožrút sa drží len v živom dreve, maximálne rok po spadnutí stromu. Strom potom vyschne a lykožrút v ňom už nenájde dostatočné množstvo živín. Takže nepredpokladám, že v dreve, ktoré je dva roky na slnku úplne vyschnuté, by ešte mohol nejaký prežívať,“ šíri osvetu Metod Macek. Cestou za lapačmi na lykožrúty sme sa rozprávali aj o chúlostivých témach - premnožených medveďoch aj ťažbe kalamitného dreva. „Premnožené medvede? Čo je to premnožené? To sú tak akurát mandelinky! Človek vytláča medvede čoraz vyššie, zmenšujeme ich teritóriá.“ Ešte stihneme prednášku o tom, že slepúch je len jašterica bez nôh a v tom nám popred auto prebehne srnec...
„Nemáme nič proti výrubu stromov, ale výberovo. Nie je to o tom, aby bol smrek pri smreku. To je všetko umelá výsadba. Kde sú, napríklad, javory? Príroda si bez nás poradí, to len niektorým sa zdá, že sa do nej musíme miešať,“ zhodujú sa strážcovia.
Autor: Eva Okoličániová
