Liptovský Mikuláš - Súťažné družstvo z Tornale havarovalo asi kilometer pred Liptovským Mikulášom, takže celoslovenská súťaž zručnosti odborných učilíšť v odbore murárske práce sa v Liptovskom Mikuláši začala o dve hodiny neskôr. „Päť minút predtým, ako mali žiaci písať testy, som volala do Tornale, kde sú. Povedali mi, že v nemocnici, lebo mali haváriu. Hneď sme volali hasičov, policajtov a zisťovali, čo sa stalo. Išli sme do nemocnice, šoféra a pedagóga práve ošetrovali, chlapci čakali na chodbe. Nemali žiadne veľké zranenia, boli iba v šoku. Mysleli sme si, že nebudú schopní súťažiť, ale zaslúžili by si cenu fair play. Zvládli písomné testy aj praktickú časť, a to súťažili bez svojho majstra. Zdržal sa na ošetrení v nemocnici a na policajnom výsluchu a prišiel až večer. Šofér musel zostať v nemocnici, ale nebolo to nič vážne,“ povedala riaditeľka Odborného učilišťa v Liptovskom Mikuláši Tatiana Perdeková.
Majstrovstvá boli dvojdňové a súťažili na nich dvojčlenné družstvá z odborných učilíšť z Liptovského Mikuláša, Kysuckého Nového Mesta, Viničiek, Šiah, Starej Ľubovne a Tornale. S každým družstvom prišiel aj majster odborného výcviku. Prvý deň – 14. júna, absolvovali súťažiaci písomný test a po ňom praktickú skúšku. V telocvični boli naukladané drevené tehličky, z ktorých mali učni urobiť napríklad väzbu voľne stojaceho dvojmetrového prieduchového komína či zakončenie múru. Úlohy si predtým družstvá vyžrebovali. Večer bola v učilišti v spoločenskej miestnosti diskotéka.
Na druhý deň súťaž pokračovala v Liptovskej Sielnici v areáli Agronovy. Chlapci omietali múr v prístrešku, v ktorom bude krmivo pre kone aj kočiare. Vedľa neho je stajňa a čoskoro pribudne moderná krytá jazdiareň. Každé družstvo malo omietnuť rovnakú časť múru. Porota hodnotila predovšetkým kvalitu a čas. Tvorili ju zástupcovia všetkých súťažiacich učilíšť, predsedom hodnotiacej komisie bol Pavol Staroň. Okrem súťažiacich boli od rána na „šichte“ aj učni z domáceho učilišťa, ktorí miešali maltu a hovorili si „maltomochri.“ Na kvalitu prác dozerali ich majstri odborného výcviku Ľuboš Čupka, Jaroslav Labaj a Stanislav Smitka. Dozvedeli sme sa, že chlapci z odborného učilišťa chodia do L. Sielnice v rámci praxe trikrát do týždňa a radi, lebo sa tam veľa naučia. Ale murárske práce robia aj inde. Stavajú aj búrajú. V nemocnici demontovali napríklad pece na tuhé palivo, v poliklinike prestavovali zubné laboratórium, robili zámkové dlažby, pracovali aj v pribylinskom skanzene. Robota im išla od ruky a celoslovenskú súťaž napokon vyhrali pred družstvom zo Šiah a Kysuckého Nového Mesta. Tornaľčania skončili napokon štvrtí.
Víťazi dostali diplomy a poháre a všetci súťažiaci ako odmenu murárske náčinie.
