Po polovici III. B triedy zimovali Kokavčania s minimálnym jednobodovým náskokom pred druhým Vavrišovom. V odvetnej časti síce kráčali pevným krokom, ale ich hlavný rival dosahoval až do zlomového vzájomného duelu v predposlednom kole výraznejšie víťazstvá. „Bolo našou taktikou, aby sa na nás súperi nezamerali až tak, ako na nášho jediného konkurenta, ktorý vopred deklaroval výhradne postupové ambície,“ poodhalil úspešné karty postupového mariáša Jaroslav Pozor. Čoskoro päťdesiatnik, pre ktorého je futbal na prvý pohľad životnou drogou, stojí nepochybne za úctyhodným znovuzrodením kokavského futbalu.
O postupe ste, napriek nesporným kvalitám vášho kádra, počas sezóny hovorili dosť vyhýbavo.
V začiatkoch jesennej časti sme iba formovali mužstvo. Prvý zápas a dosť prekvapujúca remíza vo Veternej Porube nám odhalili všetky nedostatky. Postupne sme do zostavy zapracovávali dorastencov, čo zákonite trvalo určité obdobie. Museli pochopiť herný systém, privyknúť si na väčšie nasadenie, zohrať sa so staršími spoluhráčmi. Samozrejme, najprv to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale postupne sme sa skonsolidovali. Ešte tri kolá pred koncom, až do zápasu v Hybiach, sme postupovým kalkuláciám neprikladali väčšiu vážnosť. Po tesnej výhre bol tento cieľ už celkom reálny, tak sme sa naň naplno sústredili, hoci bokom nezostávalo ani rovnaké úsilie dorastencov.
Dráma podľa očakávania vyvrcholila na ihrisku druhých Vavrišovčanov. Aj z ich tábora, po záverečnom hvizde, zazneli férové hlasy uznania na vašu adresu.
Chlapci v šatni jednoznačne vraveli, že si na nich veria. Systematicky sme sledovali spôsob hry súpera. Moje presvedčenie, že na nich máme, podporili aj výkony a výsledky prípravných zápasov nášho jediného konkurenta. Ešte raz opakujem, zakaždým je dôležité dôkladne si naštudovať hru súpera a naordinovať platnú taktiku. Skúsenosť sme skombinovali so zdravou agresivitou mladých hráčov. Starí harcovníci Libor Porubän, Miki Bielik, Ľubo Porubän, Peťo Šopor, Jožo Krajč, Marián Kuchárik či v bráne Miro Šopor prispeli svojím návratom na trávniky potrebnou hernou kvalitou. Aj touto cestou im úprimne ďakujem, že nenechali našich nádejných dorastencov v štichu.
V čom ste boli lepší ako Vavrišovo?
Naše herné systémy sú odlišné. Uplatňujeme prepracovanú defenzívu s dobrým prechodom do útoku a poctivým návratom dozadu. Vavrišovčania hrajú viac kombinačne, behavo, ale menej efektívne. V tom bol hlavný rozdiel, aj v spomínanej rozhodujúcej bitke. Ich optická prevaha neznamenala v konečnom dôsledku nič, uspela naša disciplína. Odskočím si po príklad do veľkého futbalu, aj slávna Chelsea či iné svetové kluby vsádzajú na poctivú obranu a snahu nedostať gól. Verím svojmu mužstvu, že pokiaľ neinkasujeme, nejaký gól určite dáme. Na tomto sme stavali, lebo v tejto fáze vývoja tímu sme sa nemohli s Vavrišovom pustiť do otvoreného boja. Nemohol som nútiť našich štyridsaťročných stredopoliarov, aby pendlovali hore-dolu. Chvalabohu, podarilo sa to.
Dva postupy naraz. K tomu treba prirátať najmenších, ktorí sa statočne držali v Kormanovom pohári v spoločnosti oveľa väčších klubov. Kokavský futbal určite prežíva historické chvíle.
Treba to osláviť, ako sa patrí. Góly, vydarené akcie, úspechy, postupy si treba vedieť vychutnať. No vzápätí nám pribudne ďalšie penzum práce. Po triezvej úvahe sme sa rozhodli obidva kolektívy prihlásiť do vyšších súťaží. Hráčsky káder je v rámci našich možností dobrý, ale na funkcionárskom poli je to veľmi slabé. Viacerým, ktorí by vedeli priložiť ruku k dielu, chýba záujem a chuť. Ak chceme ísť ďalej, musíme to skvalitniť. Jednoduché je klásť si veľké ciele, ale musí to byť podložené zodpovednou robotou. Stále vravím, že prvým krokom k úspechu je tréningový proces. Až po ňom môže prísť nedeľná zápasová spokojnosť. Ak budeme pracovať tvrdšie, ako doteraz, verím, že sa ani v jednej súťaži nestratíme.
Už začiatkom augusta vás po rokoch čaká II. trieda.
Poznám jej nároky. Veľký rozdiel je už v počte zápasov. Namiesto skromných siedmich nás teraz v každej polovici čaká hneď trinásť. Mám trošku obavy, či to starší hráči fyzicky zvládnu. Máme pomerne úzky káder, preto ma nesmierne teší, že všetci, aj najstarší chlapci, potvrdili, že majú chuť pokračovať. Zostávame pokope, základnú zostavu aj lavičku budeme dopĺňať dorastencami. Ak sa nám podarí získať nejakú posilu, bude to iba dobre a čosi navyše. V Dúbrave je na hosťovaní Janko Rúčka. Uvidíme, kde bude chcieť pokračovať. Záleží to len na ňom, ak mu inde vytvoria lepšie podmienky na rast výkonnosti, nebudeme ho určite nasilu nútiť k návratu. V prvom rade máme záujem o šikovného útočníka, lebo Ľubo Porubän je na hrote príliš osamotený.
Dorastnenci majú pred sebou krst ohňom V. ligy. Nepopália sa?
Páči sa mi, že táto súdržná partia, ktorá zostáva pokope, chce na sebe ďalej pracovať. Tréningový proces musíme prispôsobiť vyťaženosti viacerých, ktorí budú nastupovať aj za seniorov. Hoci zatiaľ nepoznám dôverne našich budúcich súperov, som presvedčený, že tento kolektív je schopný hrať v strede tabuľky.