„Áno, sme spokojní,“ zdôraznil na úvod predseda TJ Sokol Komjatná Pavol Blana. „Veľmi sme si želali oslavovať 8. júla spolu s 50. výročím futbalu v našej obci aj postup do II. triedy. Pre všetkých je to najkrajší darček. Futbal u nás dlhé roky stagnoval. Ešte nedávno mu hrozil zánik. Napokon sa nám, hoci po dosť strastiplnej ceste, najmä kvôli mnohým neprajníkom, podarilo prísť do vytúženého cieľa.“
Najpopulárnejšia svetová hra dostala v Komjatnej novú injekciu v polovici ročníka 2005/2006. V decembri 2005 začal Sokolu šéfovať Pavol Blana so skupinkou ľudí, ktorým išlo o spoločnú vec. Už vydarená jar uplynulej sezóny načrtla, že Komjatná by mala byť v krátkom čase vážnym ašpirantom na postup.
Pred novým ročníkom bol naplánovaný jediný cieľ - vyhrať III. A triedu. Po jeseni (jediná prehra 1:3 v L. Revúcach) viedla Komjatná s trojbodovým náskokom pred L. Revúcami a Hrboltovou. Na jar však túto výhodu veľmi rýchlo stratila. Najprv vyšla naprázdno v B. Potoku a z druhého vystúpenia vonku v L. Osade si priviezla iba bod. Na čele ju vystriedali futbalisti Hrboltovej. „V tom najnevhodnejšom čase prišla na mužstvo akási kríza,“ vracia sa späť P. Blana. „Po Osade bolo umývanie hláv. Na schôdzi výboru sme si povedali, ak si chlapci nevstúpia do svedomia, tak sa na to vykašleme. Funkcionári za pol druha roka urobili pre postup všetko. Teraz boli na rade hráči. K ďalším stratám bodov už potom nedošlo. Veľmi dôležité bolo naše víťazstvo v predposlednom kole v Kalamenoch. A potom prišiel na rad dlhoočakávaný finálový duel s Hrboltovou.“
Domáca deľba bodov pred tisíckou divákov znamenala naplnenie postupového sna. „Nečakal som takú mohutnú kulisu,“ pokračuje P. Blana „Chlapcom som pred stretnutím povedal, že niečo takéto už možno nikdy nezažijú. Po našej nepremenenej jedenástke hneď v úvode som bol nielen ja zrelý na infarkt. Navyše, potom sa súper dostal do vedenia. Napokon všetko dobre dopadlo. Nikdy by mi ani nenapadlo, aké ťažké je dostať sa z trojky vyššie. Hlavne preto, že sme sa stretli s mnohými podrazmi. Stálo nás to nemálo nervov.“
Príchodom nových činovníkov sa začalo v Komjatnej pracovať na veľmi serióznej úrovni. Konečne trénovali naplno. Prinieslo to svoje ovocie. Veľmi cenné bolo, že kolektív sa po predchádzajúcej sezóne nerozutekal. Za Blanovej éry začínal pri mužstve ako hrajúci tréner Anton Kavický. Toho v závere jesene vystriedal sám šéf Sokola a v zime prevzal kormidlo Jaroslav Kubala, s ktorým rátajú aj ďalej.
P. Blanu škreli počas uplynulého futbalového roka rôzne zákulisné ťahy: „Som veľmi sklamaný z niektorých ľudí okolo futbalu, na zväze i v najbližšom okolí. Kto nemá hore svojich, ťažko sa dovolá pravdy. Mal som pocit, akoby sme neboli nikde vítaní. Dosť toho tiež na moju hlavu a adresu Jara Kubalu zaznelo v médiách od Dušana Vrbenského z B. Potoka. Absolútne tomu nerozumiem. Ako sa oddávna hovorí, radšej hamovať ako banovať. Mrzí ma, že si niektorí ľudia nedávali servítku pred ústa.“
Podľa P. Blanu je postup dielom celého kolektívu. A čo ďalej? „Som zvedavý, čo nám prinesie II. trieda. Vraví sa, že najdôležitejšie je vykopať sa z trojky. Samozrejme, krásny by bol stred tabuľky. Žiadne veľké oči nemáme. Neradi by sme však dopadli tak,aby sme sa po roku lúčili,“ dodal prvý muž futbalu v Komjatnej.
