Spomienky na úžasnú prehliadku vrcholných výkonov, ktorou boli nedávne majstrovstvá Európy vo vodnom slalome, zostanú určite predlho v mysliach všetkých prítomných. Triumf slovenských, z nášho pohľadu predovšetkým mikulášskych, lodí a nesporný organizátorský úspech by sa dal sláviť donekonečna. Areálom Ondreja Cibáka pretiekli vzápätí ďalšie vlny Váhu, ktoré priniesli všednejšie dni, plné tréningového potu. „Bolo to skvelé, ale život beží ďalej. Treba pokračovať v úsilí a dôkladne vyladiť formu na kolotoč pretekov Svetového pohára, ktoré nás v najbližších týždňoch čakajú,“ začal svoje rozprávanie Jozef Martikán. Tréningová skupina, ktorú vedie, je síce iba trojčlenná, ale o to viac unikátna. Tvoria ju čerství európski šampióni Michal Martikán a Ján Šajbidor. Tretím do partie je Alexander Slafkovský ml. „Saša je, bohužiaľ, po zranení. Škoda, má už za sebou veľké skúsenosti. Dlhodobo dokazoval svoje kvality. Vedel by som si predstaviť, že by spolu s Michalom stáli na prvých dvoch priečkach. Poznám ho dobre, on sa do toho zase rýchlo dostane.“ Otec svetovej kanoistickej jednotky má tak pod palcom skutočné skvosty vodného slalomu. „Bol to veľký tlak. Na druhej strane, boli sme doma. Predsa len, v známom prostredí sa ľahšie reaguje na rôzne situácie, zmeny. Myslím si, že ten tlak už pri skúsenosti takýchto borcov nezohráva takú úlohu. Z toho som strach nemal, skôr som sa bál náhlej zmeny vody.“
Obidva vaše želiezka sa pretavili na zlato z piateho miesta po prvom kole. Náhoda?
V takom zmysle sa nedá vôbec kalkulovať. V našom športe nemožno taktizovať spôsobom, že najprv si nechám súpera časovo utiecť a potom zaútočím vo finále.
Prezraďte, čo sa vám preháňalo mysľou počas Michalovej nie príliš vydarenej prvej jazdy?
Keď som videl dva ťuky v ľahkej hornej časti, mal som obavy, či vôbec postúpi do finále. Náročný úsek s ťažkými protiprúdnymi bránkami mal navyše iba pred sebou. Zvládol ho a po prejazde cieľom svietil na tabuli veľmi dobrý čas, ktorý mi dal istotu, že bude v hre o medaily.
Po jeho prejazde cieľom finálového kola ste si ťapli s reprezentačným manažérom Richardom Gabovičom.
Ťažko sme v tom momente už mohli oslavovať zlato, boli sme prosto spokojní s jeho jazdou. Porovnával som ju letmo s Francúzom, ktorý štartoval pred ním a zašiel tiež výborne. Michal bol ešte rýchlejší, to bolo nádejné. Čakanie na úplný koniec v cieli však ešte boli riadne nervy.
Bola fantastická druhá jazda dôkazom životnej formy.
Michal bol vo veľmi dobrej forme, ktorú dokázal na Tatranskom slalome či Slovak open v Čunove. Ale hovoriť o životnej? To nie. Výbornú mal aj na poslednej olympiáde. Čo sa týka času, porazil aj najlepších kajakárov. Chýbalo už iba pozornejšie rozhodcovské oko, ale k tomu sa už netreba vracať.
V posledných sezónach si Michal vybral určitú pauzu v pravidelnom zbieraní prvenstiev.
Vidím dva úskalia, prečo mu to dlhšie nevychádzalo. Nechcem sa vyhovárať, no tri roky sme hľadali optimálnu loď. Zo začiatku som presadzoval úzku, rýchlu, nízku. To nebol dobrý smer, pretože sa mu veľmi ťažko ovládala. Myslím si, že konečne našiel tú pravú. Pôsobí v nej ľahko, perfektne kĺže po hladine. Druhá vec, nemá rád kompromisy. Napríklad, v Austrálii prechádzali všetci ostatní jedným spôsobom, iba on razil tvrdohlavo svoju cestu. Keby sa bol prispôsobil, určite by vyhral. Taký istý je aj v tréningu. Vtedy sa často dostávame do tvorivých konfliktov. Radím mu, aby šiel takticky, ale on nie, vždy ide naplno.
Otca musí tešiť, že má takého cieľavedomého syna, ktorý chce stále zdokonaľovať svoje majstrovstvo.
Určite, ale stálo ho to minimálne dva veľké tituly. Viackrát, keby prešiel niektoré brány aj zle, bol by prvý. Ale to sú už iba také teoretické výpočty o ničom. Čo by bolo, keby...
Po zlatej sobote zlatá nedeľa.
V kútiku duše som dúfal, aj keď vždy je to šport, v ktorom sa môže stať všeličo. Šajbíkovi som veril, preto aj manažér reprezentácie prehral. Povedal som mu, že bude do tretieho miesta. Údajne mu sľúbil, že ak vyhrá, požičia mu na mesiac nissan, ktorý stál na výstavu. Bola to malá motivácia navyše, ale bez ohľadu nato som vedel, že Janko má na veľké výsledky.
Trénujete teraz už dvoch majstrov, kanoistu aj kajakára.
Tieto kategórie sme mali vždy rozdelené. Nebránil som sa tomu, dá sa to ukočírovať. Veď je to v podstate o tom istom. Loď je jedna, spojnice, najkratšie dráhy medzi jednotlivými bránami, sú rovnaké. Jediný rozdiel je, že kajakár má výhodu jedného záberu na druhej strane. Ale poňatie jazdy, snaha neustále skracovať nájazdy do bránok, je rovnaké.
Oslavy boli asi veľmi krátke, keďže doslova pár hodín po šampionáte dvojfázovo zaberáte.
Chlapcom neustále prizvukujem, že máme za sebou iba začiatok sezóny. Je to veľmi pekný výsledok, ale podstatné je držať sa stále v úzkej svetovej špičke. Aby mali po príchode na akékoľvek preteky rešpekt. Ako sa hovorí, prišiel niekto, kto to ozaj vie. To je pre mňa väčšie zadosťučinenie ako náhodou vydarený pretek, po ktorom príde pád. Michal si svoj štandard drží dlho, pred Jankom stojí úloha dostať sa na takú úroveň. To je práve ono, čo od svojich zverencov žiadam. Treba získať pevnú istotu, presvedčenie. Nesmú mať problémy s pravidelnou účasťou vo finále. Pamätám si to ešte z mojich aktívnych čias. Keď prišiel nejaký pán jazdec, všetkým ostatným zdreveneli ruky. Pritom on išiel normálne, závodil s vodou ako ostatí, ale už na štarte nad konkurenciou psychicky vyhrával.
