Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Môj dedo bol náčelník Apačov

Roman Pomajbo (38) si vždy kládol veľké ciele. Chcel byť futbalistom, bežcom, ale zo všetkého najviac hercom. Človek by si podľa neho mal stále klásť veľké ciele, aby sa mal na čo tešiť. Jemu sa sny plnia. Váži si to, lebo robil aj veci, ktoré ho nenapĺňali - umýval v Austrálii riad alebo hral v Prahe bábkové divadlo pre amerických turistov. No zahral si aj v pražskom Národnom divadle a dnes sa na nedostatok príležitostí nemôže sťažovať. Cíti sa byť rovnako zabávačom aj dramatickým umelcom.
Idete práve z nakrúcania svojej televíznej šou Niečo za niečo. Ako to dopadlo?
Zmokol som. Od rána do večera som bol na ulici. Dnes mal jeden človek zjesť čo najviac parených buchiet. A keď jedol ôsmu, začalo pršať. Nechcel som ho prerušiť, aby bolo vidno, že ich je jednu za druhou. Tak sme zmokli. Náročná je nielen komunikácia s ľuďmi. Relácia je každý týždeň, čo znamená na každý týždeň nachystať šesť úloh a či je sviatok alebo piatok, vyrába sa štyri dni vkuse. Trošku to ohrozuje moje zdravie. Človek sa cíti stále mladý duchom, tak si myslí, že je mladý aj telom. A zrazu zistíte, že nemôžete podať výkon, lebo sa nemôžete hýbať. Chytí vám kríže a rozmýšľate: „Kde som urobil chybu?“ A spomeniete si, ako ste v zime mrzli celý deň na ulici. Robím na ulici ako posledná kurtizána. Už som dokonca začal uvažovať o nejakej termobielizni a o termoponožkách. Zrazu ste ako starý dedo. Idete si zaviazať šnúrky a: „H“. Také bolesti som v živote nemal. Takže táto relácia si svoju daň vybrala. A stačí.

Naozaj ste v detstve pásli husi? To znie romanticky.
Áno. Zažil som takéto detstvo. Rodičia nás ako deti dávali na prázdniny babkám. Otcova mama bola z Potvoríc a mamina z Podhájskej. Podhájska je veľmi krásna a známa vďaka termálnym kúpaliskám, tam som asi chodil radšej. Ale každé to miesto malo do seba niečo iné. Keď som prišiel k otcovej mame, bolo to o tom: Váh, husi, kukurica, na poli bunkre zo slamy - taká tá dedina v pravom slova zmysle. U druhej starej mamy to bolo iné. Išiel som na kúpalisko, robil som plavčíka, zoznamoval som sa s dievčatami. Do Potvoríc som chodieval ako dieťa, do Podhájskej už ako mládenec.

Čiže v Potvoriciach ste pásli husi?
Naše husi boli veľmi chytré, to si pamätám. Husi vyšli na hradskú, autá tam veľmi nechodili, a pekne k Váhu. Tam sa kúpali. Samé! A pozor, to by sa malo povedať, že ich trasa k Váhu mala skoro dva kilometre. Keby som to nebol zažil, ani neviem, že to existuje.

A vaša úloha bola teda aká?
Pozor, husi išli aj samé domov. A tá prvá, čo mala taký šedý chocholík - Chocholka som ju asi volal - tak tá normálne zagágala, že sú doma, aby babka otvorila bránu. To bolo super. Doteraz nechápem, ako husi vedeli, kde bývajú. Takže ja som ich vlastne nepásol, ja som ich iba obdivoval. Nie je to úžasné? Predstavte si, že máte trinásť-pätnáť husí, ktoré sa idú samé venčiť. A vrátia sa tam, kde bývajú. Samé.

Deti sa vám kvôli tmavšej pleti posmievali, že ste cigán. No vy ste si vraj vymysleli historku, že máte indiánskych rodičov.
Od malička sme milovali Apačov a Vinetua, mal som ich nádherné fotky. Bol som na ne hrdý! Bohvie, kde už teraz sú. Ale pamätám si, ako sme si ich s chalanmi vymieňali. Zbieralo sa čokoľvek, čo malo spoločné s Vinetuom a Old Shatterhandom. Ja som vždy chcel byť Old Shatterhand, lebo ten prežil. Ale, videl som, ako to funguje medzi chalanmi a keď mi niekto povedal, že som cigán, tak som radšej povedal, že som indián. Alebo, že môj dedo bol náčelník Apačov. A to bola úplne iná sorta, to už som bol vážený človek.

Vaša mamička robila v televízii. Chodievali ste za ňou ako upravený a večne usmiaty chlapec. Taký ste naozaj boli?
Myslím, že áno. Mamička zažila éru, keď v televízii robilo 3500 ľudí a naozaj to tam žilo, cvrlikalo. Sám som za ňou prišiel do roboty na vrátnicu. Vedel som, na ktorom poschodí robí, ale nemusel som ani nič povedať. Tak som sa na ňu podobal, že oni hneď hovorili: „Á, za pani Pomajbovou.“ A už mi otvárali a ukazovali mi, kde sú výťahy a kam mám ísť.

Koľkých máte súrodencov?
Jedného, o rok a pol staršieho brata.

Aj jeho vrátnici takto vítali?
Neviem, či tam vôbec chodil. S ním si pamätám skôr iné zážitky. Keď som bol ešte v škôlke, on bol prvák. On už musel chodiť do školy a ja som sa hral ešte v škôlke za plotom. Skončila sa mu škola alebo družina a pamätám si, ako visel na plote škôlky, pozeral sa na nás, ako sa hráme na piesku, medzi rúrami a preliezkami, bol tam opretý s velikánskou aktovkou a nemohol ísť dovnútra. On už bol školák a my sme sa bláznili. Čakal na mňa. Až mám slzy v očiach, keď si na to spomeniem! Čakal tam opretý o ten plot a nemohol ísť za nami, lebo my sme boli ešte škôlkari a on, s tou veľkou taškou, tam visel na plote a čakal, kedy konečne príde suseda alebo niekto po mňa, aby mohol ísť so mnou domov.

Aj ste k nemu vzhliadali ako k staršiemu bratovi?
Vtedy ešte nie. Raz dostal veľkú bitku. Mama sa nás pýtala - čo sa nás pýta doteraz - či zjedol všetko, čo mu nabalila. A brat, slušne vychovaný, aby sa maminka nerozčuľovala, vždy povedal: „Samozrejme.“ Ale ona mu potom našla nezjedenú desiatu v zadnom vrecku.

Ako dieťa ste navštevovali literárno-dramatický odbor v ľudovej škole umenia?
Áno. Chodilo sa tam až od tretej triedy, ale ja som tam začal chodiť o rok skôr. Vďaka tomu, že som mal o rok staršieho brata, ktorý bol druhák, keď ja som bol prvák. Keďže som tam mal staršieho brata, zobrali ma už ako druháka. Literárno-dramatický odbor sme spolu absolvovlali až po absolutórium. Chvíľu nás to tam bavilo, chvíľu nie, podľa toho, kto nás učil.

Čo vás ako dieťa na tom bavilo?
Hrali sme sa tam. Na colníkov, na vrahov. Boli to také hry, na pozornosť, na postreh, ktoré na sústredení s SOS vždy vytiahnem. Musíte napríklad, podľa toho, ako sa kto správa alebo podľa reči určiť, kto je vrah. Alebo sa hráte, že prenášate cez hranice niečo, čo nemáte. Traja ľudia idú spoza dverí a iba jeden z nich má nejaký predmet. Podľa toho, kto ako sa správa, zistíte, u koho ten predmet je. Ja som bol v tomto najlepší, samozrejme.

Hrávali ste aj futbal. Ten vás ako chlapca nebavil viac?
To som mal veľkú dilemu. Na literárno-dramatický som chodil raz týždenne a na futbal sa chodilo aj trikrát do týždňa. Futbal ma bavil, dokonca som chodil dva roky na Patrónku do prípravky. Chcel som už chodiť do „béčka“, kde sa už hrávali zápasy, ale som bol ešte v prípravke a zápasy som stále nehral. Brat už áno. S obdivom som sa naňho chodieval pozerať na Machnáč, kde je dnes benzínová pumpa - čo by bola téma na samostatný rozhovor. Vtedy tam ešte bolo nádherné ihrisko. Viete, čo to bola za udalosť, keď na štadióne deti hrali futbalový zápas Devín proti Patrónke? Tréner mi raz povedal: „Aj ty by si už mohol hrávať zápasy, lenže nechodíš pravidelne na tréningy. Keby si chodil aj v stredu, dám ťa do béčka. Tak budeš chodiť aj v stredu?“ A ja mu vravím: „Ale ja mám vstredu literárno-dramatický.“ Tréner na to: „Musíš sa rozhodnúť.“ Zrazu ma niekto tlačil do toho, že sa mám rozhodnúť: Tak budeš futbalista alebo herec? Bolo to pre mňa strašné. Prečo sa mám rozhodnúť len pre jedno? Veď ja som chcel byť futbalista aj herec. Nechcel som byť len jedno. Mojím vzorom bol Antonín Panenka. Bol kuchár a pritom aj futbalista. „Prečo ja nemôžem byť herec aj futbalista?“ pýtal som sa. „No lebo nestíhaš tréningy,“ povedal tréner. Dopadol som tak, že keď som chcel dať v prípravke gól, musel som začať sepčiť. Lenže futbal je kolektívna vec, nemôžete všetkých obrať a sám dať gól. Ale vďaka bratovi som si užil na štadióne trocha slávy. Keď sa hral zápas a niekto im chýbal, načierno ma tam napísali a hral som s nimi.

Stále máte veľké ciele?
Človek by mal mať veľké ciele. Keď niečo z nich vyjde, je to super. Človek sa musí mať stále na čo tešiť. Mne sa ciele a sny celkom plnia, takže som šťastný človek.

Nie každému všetko v živote dobre vychádza.
No práve. Teraz sa mám akože dobre. Robíte so mnou rozhovor, a teda tým pádom som to už akože niekam dotiahol. Ale nezabúdam na to, keď som sa pozeral na iných, ako poskytujú rozhovory. Veľmi dobre sa viem vcítiť do situácie, keď človek ešte nie je známy. Už veľmi nepoznám mladých kolegov, ale keď sa s nimi stretnem, snažím sa k nim správať tak, aby si nebodaj nemysleli, že tento už je nejaký namyslený, veľký herec - no nech sa nezblázni.

Hovoríte o mladých kolegoch. Ale veď sám ste ešte mladý.
Díky. Už nie. Šesťdesiaty deviaty rok, keď som sa narodil, bol už dávno.

Tak to pociťujete?
Zistil som to prvýkrát na krížoch. Ale nedochádza mi to. Viete, čo ma prekvapí? S niekým sa bavíte, s niekým, kto to už niekam dotiahol, a pre mňa všetci tí ľudia, čo už sú riaditelia, majú rodiny a už majú taký ten normálny, dospelácky život, pre mňa sú všetci starší - v mojich očiach. No zistíte, že to tak nie je, že začína byť okolo vás mnoho oveľa mladších ľudí. A to je pre mňa šok. Keď zrazu zistím, že nejaký majiteľ reštaurácie, banky, divadla alebo primátor, je zrazu mladší odo mňa. Pre mňa boli takíto ľudia vždy ujovia a tety.

Urobili ste aj kariéru vo veľkom meste, dokonca vzahraničí - v Prahe. Hrali ste tam vo viacerých divadlách, aj v národnom divadle.
V niektorých ešte hrám. Hrám v Divadle na prádle Obchodníka s dažďom a v GUnaGU Telenovelu alebo Gotiku. Vzápätí moderujem českú Pretty Women a utekám točiť SOS alebo hľadám na ulici ľudí, ktorí urobia niečo za niečo. Je to naozaj pestré. Človek by z toho mohol dostať schizofréniu.

Nedávno mal u nás premiéru film Kvaska, v ktorom hráte. Režírovala ho manželka speváka Daniela Landu, Nemka Mirjam Landová. Ako vychádzate s manželmi Landovcami?
Práve po premiére filmu na Slovensku som dostal od pani režisérky úžasnú esemsku, ktorú si človek nevymaže. Tak ľudsky mi napísala, že by so mnou rada spolupracovala aj naďalej. Film Kvaska sme robili z nadšenia, vo voľnom čase, viac-menej zadarmo. Určite to časom prinesie ovocie. Veľa vecí robíte najprv len z nadšenia.

Z pokazených záberov SOS vidno, že sa pri nakrúcaní dobre bavíte. Petra Polnišová ich vraj kazí z nekoncentrovanosti a vy sa zas extrémne koncentrujete. Ste vraj taký zlatý a „srandovný“, že ostatných rozosmievate. Nemáte niekedy veľký problém natočiť jednu situáciu?
Máme. Niekedy sa stane, ako keby sa človek zablokoval. Hovoríme si: Už sa teraz fakt skoncentrujme, veď sa to hádam dá ovládať. No nedá. Niekedy sa to jednoducho nedá. Špeciálne s Danom sa mi to stáva. Keď on prvýkrát dostane pri niečom záchvat smiechu, potom sa to nechtiac vracia a vracia. Keď sme točili obyčajný jednoduchý skeč o tom, že mi padla tehla na hlavu, mrzlo. Kameramani mali už červené uši, ruky nám mrzli. Vraveli sme si: Čo nevieme povedať tri vety, aby sme nedostali záchvat smiechu? No neboli sme schopní.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 955
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 672
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 458
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 547
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 817
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 722
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 609
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 378
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 178
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 163
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Tvorba rozpočtu mesta na rok 2021 je ohrozená, tvrdí primátor

Tvorba rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 je podľa primátora Jána Blcháča ohrozená.

Ján Blcháč.

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?