V Pribyline sa diskutovalo nielen na tému ovčieho mlieka a bryndze
Dvanásteho ročníka Ovenálií v Pribyline sa zúčastnilo až desaťtisíc návštevníkov z rôznych kútov Slovenska. Podľa riaditeľky múzea Ivety Zuzkinovej to bola najväčšia účasť, akú kedy zaznamenali. Pozvanie prijali i vzácni hostia, ktorí v žltom salóne letného sídla pána Oravy, grófa Thurza, diskutovali na tému ovčiarstva a salašníctva na Slovensku. Diskusiu moderoval Ján Keresteš, ktorý smeroval otázky ku všetkým zúčastneným hosťom. Mikrobiológ Libor Ebringer vysvetlil, prečo je mlieko také dôležité a aký má vplyv na zdravie obyvateľstva. „V poslednom čase na verejnosť prenikajú poplašné správy, že mlieko je príčinou astmy, že je toxické a zahlieňuje. To sú nezmysly. Ani jedna informácia, ktorú som získal zo svetoznámych kliník, to nepotvrdzuje. Na obvinenia tohto druhu nie je jediný dôkaz. Mlieko je jedinečné, a to nielen kravské, ale i ovčie či kozie. Ovčie mlieko obsahuje dokonca dvakrát toľko zložiek ako mlieko kravské - vitamíny, hormóny, bielkoviny, tuky, vápnik, enzýmy.“ L. Ebringer sa už sedemnásť rokov zaoberá probiotikami a ako prvý na Slovensku začal s výskumom bryndze. Zistil, že má až jednu miliardu baktérií na jeden gram a až dvadsať druhov kvasiniek. „Tieto baktérie požierajú cholesterol. Počas fermentácie vznikajú činnosťou enzýmov mliečnych baktérií rôzne biologicky aktívne látky znižujúce krvný tlak, čím pomáhajú zamedziť vznik civilizačných chorôb. Úžasné účinky bryndze boli odskúšané aj na vybranej vzorke respondentov, kde došlo k prekvapujúcim výsledkom.
Bezpečnosť spotrebiteľa je prvoradá
Zdravie a mliečna bielkovina spolu úzko súvisia, no dôležitá je i bezpečnosť spotrebiteľa. Podľa vyjadrenia riaditeľa štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša konzumenti nemusia mať obavy. „Kravy, kozy, ovce máme zdravé a choroby od zvierat na Slovensku nehrozia. Prvovýrobcovia u nás dosiahli štandard porovnateľný so štátmi Európskej únie. Naše produkty sú uznávané aj vo svete. Analýzy potvrdzujú, že malé percento nedostatkov vzniká predovšetkým nedodržaním receptúr zo strany výrobcov alebo zavádzaním spotrebiteľa s dobou spotreby. Ovčie výrobky z mlieka sú vynikajúce a zdravé. Zábrany a obavy nie sú na mieste. Konzumovať treba slovenské výrobky a nepodliehať čaru pekných zahraničných obalov, ktoré veľakrát prekrývajú plnohodnotnosť výrobku.“
Tradičná bryndza je národným bohatstvom
Predseda zväzu bryndziarov Peter Lajda poukázal na vážny nedostatok v potravinovom kódexe. Podľa neho sa nerešpektuje to, z čoho je bryndza vyrábaná „V kódexe nie je uvedené, že bryndza obsahuje konkrétne živiny. V niektorých obchodných prevádzkach sa predáva niečo s označením bryndza, čo má s bryndzou spoločné vari len sfarbenie. Verím, že kódex sa prehodnotí a k zákazníkovi sa dostane iba plnohodnotná bryndza,“ skonštatoval.
Jeho slová potvrdil i Pavol Petrík, predseda Strany zelených v Považskej Bystrici. „Podporujeme zdravý životný štýl. Tým, čo jeme, ako sa stravujeme, predchádzame rôznym ochoreniam. Tu predovšetkým pomôže osveta, aby sa ľuďom viac otvorili oči.“ Pri otázke Jána Keresteša, či budú okrem vlkov a medveďov chrániť aj slovenskú bryndzu, zaznelo dôrazné áno.
Originálne výrobky chráni v rámci politiky kvality i Európska únia. Momentálne je v Bruseli prihláška na zaregistrovanie tradične vyrábanej bryndze ako chráneného zemepisného označenia. Zúčastnených o tom informoval splnomocnenec vlády pre otázky legislatívy Európskej únie Stanislav Šilhár. Upresnil, že okrem bryndze je v Bruseli i slovenský oštiepok a slovenská parenica z ovčieho syra. Špecifikácia je pripravená už aj na tradičný slovenský korbáčik.
Ovčiarstvo – vklad do Európskej kultúry
Ovčiarstvo a chov oviec valašským spôsobom je známe od valašskej kolonizácie a výrazne ovplyvnilo pôvodnú roľnícku kultúru. S príchodom kolonizácie nastalo využitie i ďalšieho fenoménu - ovčieho mlieka a výrobkov z neho. Dovtedy bolo dôležité iba mäso a koža. Riaditeľka skanzenu v Pribyline I. Zuskinová, ktorá dôkladne skúma pôvodný život obyvateľov Liptova, potvrdila, že ovčiari boli veľmi talentovaní ľudia, ktorí poznali prírodu a vedeli pracovať s materiálom. Pre zaujímavosť uviedla, že fujara bola zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Chov oviec je dôležitý nielen z hľadiska využitia mäsa či mlieka. Výrazne vplýva i na ochranu životného prostredia a formovanie krajiny. Vypásanie tráv v podhorských oblastiach, kde nie je možné využiť mechanizáciu, je ďalšou mimoprodukčnou funkciou oviec, ktorá sa podľa slov predseda zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku Jozefa Eštočina stane v budúcnosti dominantnou. K tomu bude smerovať aj dotačná politika, čo je tiež veľmi dôležité.
Spojenie s cestovným ruchom
Odborné argumenty si so záujmom vypočul aj župan Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár (na fotografii vľavo), ktorý potvrdil, že ovčiarstvo v tejto časti Slovenska je hlboko zakorenené. Na otázku, či sa ovčiarstvo a bryndziarstvo v Žilinskom kraji dá spojiť s cestovným ruchom, odpovedal: „Ovčiarstvo je fenomén, ktorý po stáročia zohrával dôležitú úlohu. Zachovala sa tradícia, ktorú nám závidí aj okolitý svet. Netreba skrývať to, na čo môžeme byť hrdí. Prioritou by však malo zostať zdravie a zdravý životný štýl. Zachovaniu tradícií by mohli pomôcť aj zdroje Európskej únie, ktoré sú tak jedinečné, že príležitosť na ich získanie sa už nemusí opakovať. A práve tu je maximálna podpora všetkých projektov, ktoré budú spracované a predložené,“ skonštatoval Juraj Blanár. Zároveň prisľúbil, že ovčiarske ovenálie vždy nájdu podporu Žilinského samosprávneho kraja.
