„Pozval ma Jerguš Bača. Rád som sem zavítal, o atmosfére mikulášskej hokejbalovej ligy idú široko-ďaleko dobré chýry,“ bez okolkov pochválil tradíciu „purgy“ v srdci Liptova Michal Handzuš, ktorý sa ako blesk alebo, lepšie povedané, chicagský jastrab, z čoraz viac zamračeného neba nad Podbrezinami, objavil na slávnostnom odovzdávaní trofejí víťazom mestskej hokejovej ligy. „Aj u nás v Bystrici funguje podobná súťaž, ale naše ihrisko ešte nie je v ideálnom stave,“ s nadhľadom sa pustil neprehliadnuteľný velikán svetových klzísk do tém súvisiacich s neradostnou situáciou slovenského športu.
Súvisí so zlepšením podmienok banskobystrických hokejbalistov aj váš prezentovaný projekt rekonštrukcie školského ihriska, ktoré ste drali spolu s ďalšími slávnymi Bystričanmi?
V prvom rade bude slúžiť deťom, aby mali kde pravidelne športovať. Nejde nám vyslovene o hokejbal, ale už sme sa rozprávali o tom, že by to malo byť ihrisko, ktoré by rozmermi spĺňalo podmienky klasického hokejbalu na úrovni slovenskej extraligy.
Ako vyzerá vaša situácia okolo ďalšieho pôsobenia v zámorskej NHL?
Od 1. júla budem voľným hráčom, ešte sa len uvidí, čo a ako ďalej. Dôležité je, že zdravotne by už malo byť všetko v poriadku. Mám za sebou sezónu, v ktorej som kvôli zraneniu stihol iba úvodných osem kôl (no s úctyhodnou bilanciou ôsmich kanadských bodov, pozn. Aut.).
Bystrický hokej dlhodobo trápia ešte väčšie problémy ako ten náš, mikulášsky.
Nevieme sa konečne vyhrabať z 1. ligy. Aj v uplynulom ročníku sme chceli postúpiť, ale opäť sa to nepodarilo. Stále sa boríme s tými istými problémami, nedostatkom financií a prácou s mládežou. Čaká nás veľa tvrdej roboty. Predlho absentovala, budeme to musieť pekných pár rokov dobiehať.
Váš recept, pohľad spoza mora.
Treba sa jednoznačne zamerať na mládež a na to, aby mali tréneri dostatočné možnosti rozvoja, štúdia nových trendov. Určite je to aj o financiách. Zháňanie potrebných prostriedkov je v našich podmienkach to isté, ako tlačiť balvan do kopca, ktorý nás napokon všetkých privalí. Celý šport je na periférii záujmu zodpovedných na čele s vládou. Tým pádom deti nešportujú, ale sa venujú iným nezdravým veciam pre spoločnosť.
Pri takýchto konštatovaniach až mrazí po chrbáte.
Napriek tejto krutej realite budem vždy optimistom. Aj preto sme sa pustili do spomínaného projektu viacúčelového areálu. Nezameriavame sa iba na hokej a hokejbal, chceme zrekonštruovať aj celú bežeckú dráhu. Nechceme skončiť iba pri tomto jednom školskom ihrisku. Musíme pokračovať ďalej, neustále treba budovať vhodné plochy. Deti ich nutne potrebujú. Za našich čias sme sa hrávali na parkoviskách, ale tie sú v tejto dobe plné áut. Nášmu drobizgu tak zostávajú iba rôzne nešváry. Urobím, čo budem môcť, aby sa ozaj hrali na svoje vzory, nie si to nahrádzali počítačom.
