„Do skleníkov v Bešeňovej, v ktorých pestujú paradajky, dovážajú čmeliakov až z Holandska. Kvety skleníkových paradajoch totiž včely nie sú schopné opeliť, iba silnejší, väčší hmyz. Naše čmeliaky by ich síce opeliť mohli, ale musel by ich niekto nachytať. Asi nemá kto, preto ich dovážajú z Holandska. Čmeliakov chovajú v chovných staniciach. Pomocou kysličníka uhličitého sa im podarilo vyšľachtiť druh, ktorý je schopný opeľovať kvety v skleníkoch počas celého roka,“ povedal František Bernadovič. Deti sa ho spýtali, či sa ľudia, ktorí pracujú v skleníku, neboja, že ich čmeliaci poštípu. „Čmeliaky neštípu. Nemajú žihadlo ako včely,“ dozvedeli sa.
František Bernadovič nie je však odborník na čmeliakov, ale na netopierov. Chodí o nich prenášať žiakom a študentom do Liptovského múzea v Ružomberku aj do Čierneho orla v Liptovskom Mikuláši už dva a pol roka - bezplatne. V tomto roku v Liptovskom múzeu prenášal už 26-krát a jeho prednášky si vypočulo viac ako osemsto detí nielen z Liptova, ale aj Oravy. Prednášky organizuje Ľubica Drusková. „Liptovské múzeum týmto spôsobom významnou mierou prispieva k environmentálnej výchove mládeže, čo je jedna zo základných požiadaviek Dohody o ochrane netopierov v Európe. Prednášky sa stretávajú s veľmi pozitívnym ohlasom žiakov aj pedagógov,“ skonštatovala Ľubica Drusková.
Koncom júna si posledné predprázdninové rozprávanie o netopieroch, ale aj iných lesných živočíchoch vypočulo v Liptovskom múzeu 55 žiakov z Babína. Zaujalo ich tak, že sa im nechceli z múzea odísť. „Deti sú zvedavé, nielen počúvajú, ale sa aj pýtajú. Zaujíma ich napríklad, či netopiere nebolia nohy, keď za ne visia dolu hlavou. Nebolia. Sú na to stavaní. Pýtajú sa aj na upírov. Hovorím im, že upíri, ktorí cicajú ľuďom krv, sú iba v hrôzostrašných filmoch a knihách. V Amerike žijú síce tri druhy malých netopierov upírov, ktorí majú radi krv, ale ľuďom ju necicajú. Pohryznú zviera a vytekajúcu krv lížu. Niekedy si to zvieratá ani nevšimnú. U nás žijúce netopiere sú bylinožravce. Najznámejší je podkovár malý. Veľké netopiere – kalone, sú zase bylinožravce. Opeľujú najmenej 750 druhov rastlín aj stromy. Napríklad obrovské baobaby. Žijú len v subtrópoch a trópoch. Najväčší meria asi 40 cm a rozpätie krídel má až 150 cm. Niektoré kalone domorodci lovia a jedia. Volajú ich aj lietajúce psy alebo líšky. Najmenší netopier meria iba tri centimetre a rozpätie krídel má desať cm.“
František Bernadovič vie o netopieroch rozprávať veľmi zaujímavo. Napísal o nich knihu – Netopiere – tajomní obyvatelia jaskýň. Spolupracoval aj na výrobe filmu o netopieroch. Premietajú ho žiakom počas prednášok a vysielali ho aj v televízii.
Pracoval 36 rokov v oblasti jaskyniarstva, trinásť rokov bol vedúcim skupiny dobrovoľných jaskyniarov v Liptovskom Mikuláši. Bol vedúcim tímu, ktorý objavil významné pokračovanie novej Stanišovskej jaskyne aj Brychtových siení v Demänovských jaskyniach. Vystrieľal napríklad desať metrov dlhú chodbu nad hladinou podzemného jánskeho potoka. Vďaka tomu mohli ďalší jaskyniari objavovať nové podzemné priestory.
Nedávno objavil aj patróna jaskyniarov sv. Benedikta. „Mnohí si doteraz mysleli, že patrónom jaskyniarov je sv. Barbora, ktorá je aj patrónkou baníkov. Ale v jednej rakúskej knižke som sa dočítal, že pápež Pius XII. vyhlásil pre päťdesiatimi rokmi za patróna jaskyniarov svätého Benedikta. Žil na prelome 5. a 6. storočia, asi tri roky býval v jednej jaskyni v Taliansku a tam sa modlil.“
František Bernadovič nám prezradil aj tajomstvo vanilky. „Vanilka je vlastne orchidea, ktorá pôvodne rástla aj rastie v Mexiku. Tam ju opeľuje hmyz. Vanilku však vo veľkom pestujú v iných štátoch, kde tento hmyz nežije. Ľudia ju tam opeľujú ručne, preto je taká drahá.“
