Výtvarný odbor Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku píše svoju históriu od septembra 1965. Na vtedajšej Ľudovej škole umenia ho založil akademický maliar Karol Feňveš. Za svoje smerovanie, obsah a vysoko nastavenú latku kvality vďačí dvom prvým dámam výtvarnej pedagogiky - Márii Ursínyovej a Jane Kacianovej. Táto trojica vybudovala nielen základy, ale aj pevné múry výtvarného odboru. Škola si udržuje stabilnú úroveň kvality, vysoký kredit i priazeň verejnosti. Dokazuje to aj neustály záujem o štúdium. V súčasnosti má výtvarný odbor 220 žiakov vo veku od 5 do 40 rokov, pôsobia v ňom traja pedagógovia.
V tomto školskom roku ukončilo štúdium vo výtvarnom odbore ZUŠ Liptovský Hrádok 28 žiakov, z toho 21 prvý stupeň a sedem druhý stupeň. V polovici júna sa v hoteli Borová Sihoť zišli spolu so svojimi pedagógmi, rodičmi a priateľmi na otvorení absolventskej výstavy.
Chce byť automobilový dizajnér
Absolventi druhého stupňa z triedy Libuše Vyšnej majú za sebou dvanásť rokov štúdia. „Už moji predchodcovia - kolegovia hovorili, že naším cieľom nie je vychovať umelcov, ale vnímavého, hodnotného, citlivého a celistvého človeka s rozhľadom o svete,“ hovorí Libuša Vyšná a dodáva: „Záujem o výtvarné umenie a tvorbu, čas strávený vo výtvarke, ovplyvnili každého z nich. Všetci sú dobrými výtvarníkmi, dozreli aj ľudsky. Je už len na nich, aby všetko, čo získali, zúročili vo svojom živote.“
Martina Lučanská sa hlási na štúdium psychológie, Kristína Greschová zatiaľ študuje na strednej zdravotníckej škole, Lucia Čerňanská na obchodnej akadémii, Ivana Burešová na gymnáziu. Matej Marko si vybral Karlovu univerzitu a štúdium informatiky v Prahe a Adam Danko dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Verím, že Adamovi sa splní jeho sen a bude slávnym dizajnérom. Má prirodzený dar talentu, je kresliarsky zručný. Viem si ho predstaviť aj ako ilustrátora alebo grafika. Svoje fantazijné videnie pretavuje do surrealistických výjavov. Jeho obľúbeným motívom je had. Prírodné motívy, rastlinné či zvieracie, organické či neorganické, zobrazuje s virtuozitou a ľahkosťou. Napriek tomu je jeho métou automobilový dizajn,“ povedala Libuša Vyšná a porozprávala nám aj o svojom splnenom sne.
Nevymeškal ani jednu hodinu
„Mať čo len jedného žiaka, ktorý by chodil do školy rád a táto radosť by sa prejavila pri každej práci, je sen každého učiteľa. Mne sa ten sen splnil a so zadosťučinením by som mohla s učením pokojne skončiť. Matej Marko od šiestich rokov týždeň čo týždeň, bez ohľadu na to, s ktorým pedagógom bolo vyučovanie, či so mnou, alebo bolo suplované kolegyňami, nevynechal ani hodinu. Bez ohľadu na počasie, na všetky možné aj nemožné okolnosti. I v deň maturitnej skúšky prišiel do výtvarky. Čo k tomu dodať? Z jeho prác cítiť radosť. V jeho maľbách pulzuje život, kresby sú jemnejšie, majú v sebe poetiku. Tá je pre neho príznačná, rovnako ako schopnosť spájať text s obrazom. Tento postup uplatnil pred pár rokmi i v macedónskej Bitole na Malom bitolskom monmartri, keď do kresieb architektonických zátiší mesta komponoval texty piesní. Mieša všetko – vtip, brisknosť myslenia, nonšalantnosť, veľkorysosť, zmysel pre recesiu. Všetko a v správnej miere. Možno svet prichádza o básnikov a maliarov, ale bude mať špecialistu na informačné technológie s týmito vlastnosťami.“
Kým vnučka maľovala, starká vyšívala
Libuša Vyšná podobne priblížila všetkých svojich tohtoročných druhostupňových absolventov. Martina Lučanská dochádzala až z Važca a prvé roky ju vodievala starká. „Mám pred očami, ako sedí na lavičke v domčeku na Hradnej ulici a vyšíva. Vyše dvoch hodín čakávala na vnučku a potom šli spolu na vlak. Či v zime, či v lete. Žiakov dochádzajúcich z okolitých dedín mám veľmi rada. Som vďačná ich rodičom – za čas, za prekonanie pohodlnosti, za trampoty s dochádzaním. To sa svojím spôsobom odrazí aj vo vzťahu k práci, v zodpovednosti, v prístupe týchto žiakov. Dá sa povedať, že žiak, ktorý dochádza a vydrží do záverečného ročníka, má zakódované morálne kvality.
Z Liptovskej Kokavy dochádzala Kristína Greschová, budúca zdravotníčka, možno lekárka. Disciplína u nej neprekvapuje. V hudobnom odbore sa venuje hre na flautu. Vie, že žiadny úspech, žiadny pokrok nie sú zadarmo. Cieľavedomosť je jej charakteristickou vlastnosťou. Hrádočanky Ivana Burešová a Lucia Čerňanská sú nerozlučné kamarátky. Spoznali a spriatelili sa práve na výtvarke. Každá je iná. Lucka hĺbavá a vtipná, má rada jednoduché rafinované riešenia. Ivka je majsterkou meditatívnej rozochvenej perokresby, vrstvených línií a štruktúr. Obe majú vzťah k živej prírode. Spomínam si, ako raz neprišli na výtvarku a ospravedlnili sa, že pochovávali korytnačku.“
Výstava v hoteli, banke aj poliklinike
Druhý stupeň v triede Svetlany Beťkovej absolvovala po štyroch rokoch štúdia aj „dospeláčka“. Katarína Schrötterová, zamestnaná matka troch detí. Skúsenosti s vlastnou tvorbou mala už pred vstupom do „zušky“, venovala sa maľbe na hodváb a textil. K štúdiu ju priviedla túžba poznať širšie spektrum výtvarných techník a zdokonaliť sa vo výtvarnom vyjadrovaní. „Štúdium dospelých nie je našou prioritou, avšak na základe prejaveného záujmu vychádzame v ústrety aj tejto cieľovej skupine. V súčasnosti u nás študuje osem dospelých. Pre nich platia rovnaké pravidlá ako pre ostatných žiakov, rozdiel je len vo výške školného,“ dozvedeli sme sa od Libuše Vyšnej.
Štúdium prvého stupňa trvá osem rokov, predchádza mu ročné prípravné výtvarné štúdium. V troch triedach ho práve ukončilo 21 mladých výtvarníkov - šesť u Svetlany Beťkovej, sedem u Jany Khouri a osem u Libuši Vyšnej. Vystavené práce sú výberom svedčiacim o rozmanitosti ich individuálnych prístupov a dávajú tušiť, k čomu kto inklinuje. Niekto je doma v priestorovom utváraní a v modelovaní, niekto v grafike či v kresbe, iný v maľbe. Zaujala nás napríklad koláž Lucie Čerňanskej. Do obrazu mora, reprodukcie diela Vincenta van Gogha, rafinovane vsadila výstrižok z časopisu, kajakárov na divokej vode.
Absolventská výstava je prehliadkou nápadov stvárnených rozmanitými technikami. Nájdete tu koláže, kresby, linoryty, surrealistické maľby, kombinované techniky, ale i mozaiku, hlinené plastiky a priestorové objekty. Výstavu si môžete pozrieť na troch miestach v Liptovskom Hrádku – v hoteli Borová Sihoť, Dexia banke a v poliklinike.
Autor: -bea-