Cestovný ruch je vďačná téma – nielen novinárska. Prakticky ktorúkoľvek oblasť verejného života možno spájať s turizmom, s vytváraním vhodných podmienok pre slovenských i zahraničných návštevníkov mesta. Neveríte?
Na parkoviskách ružomberských obchodných reťazcov vraj dochádza k častejšiemu vlámaniu do motorových vozidiel. Policajti by mali byť aktívnejší. Veď ak zlodej vykradne auto, povedzme, maďarskému turistovi, ten to doma každému povie a nebude to dobrá vizitka pre Ružomberok.
Podľa jednej regionálnej ankety takmer 70 % mladých ľudí nespája svoju budúcnosť s Ružomberkom. Ak podnikateľský sektor a samospráva nevedia vytvoriť podmienky, aby mladí ľudia z dolného Liptova neodchádzali, čo by tu robili turisti?
Ružomberok bol v minulosti známy pod prívlastkom – smradľavé mesto. Vďaka miliardovým investíciám miestneho papierenského kombinátu sa mesto nepríjemného zápachu zbavilo. Nie nadlho. Od jesene minulého roka zasa ľudí obťažuje dym z tehelne. To však nie sú práve tie najlepšie lákadlá, ktoré pritiahnu turistov do administratívneho centra dolného Liptova.
Len jeden pracovník
Skutočnosť, že s cestovným ruchom možno spájať takmer čokoľvek, potvrdila aj naša minianketa. Vraj do Ružomberka turistov neprilákame, pretože tu nemáme žiadne kúpalisko, že v meste je viacero pamiatok, historických domov, no tie nie sú označené, že v meste chýbajú mnohé služby (turistickí sprievodcovia), požičovne (športových potrieb), že je nedostatok verejných športovísk (skateboardová dráha), že v meste je nedostatočná ponuka bývania, že...
Pripomienok bolo omnoho viac, no aká je realita, čo sa v oblasti cestovného ruchu v nedávnej minulosti v Ružomberku zmenilo, čo môžeme očakávať v najbližšom období? Otázok je mnoho, no v prvom rade si musíme určiť, kto je, či kto by mal byť garantom rozvoja cestovného ruchu v meste. Štát, samospráva, podnikatelia?
Ťažká otázka, na ktorú nenašli odpoveď ani viacerí diskutujúci v besede ružomberskej mestskej televízie. Zjednotili sa len na jednom – Ružomberku chýba autorita, ktorá by bola zárukou napredovania v tejto oblasti. A niečo na tom asi bude, pretože cestovný ruch sa, zdá sa, v Ružomberku stále vníma len ako niečo druhotné, menej významné.
Problematikou rozvoja cestovného ruchu sa na mestskom úrade s niekoľkými desiatkami pracovníkov v súčasnosti „oficiálne“ zaoberá, aj to len okrajovo, jeden pracovník podnikateľského oddelenia. A ten má na starosti hlavne získavanie financií z mimorozpočtových zdrojov (grantov) a regionálny rozvoj. Na systematickú a koordinovanú prácu v oblasti turizmu mu veľa času neostáva.
Informačné centrum
Informačné centrum (IC), ktoré by aj v Ružomberku malo byť chrbtovou kosťou rozvoja turizmu v meste, vôbec nie je samostatným oddelením ružomberského mestského úradu. Je súčasťou hotela Kultúrny dom a nad týmto organizačným začlenením IC už v spomínanej ružomberskej televíznej diskusii viackrát „ohŕňal nos“ aj vedúci IC Miroslav Klíma. Ako človek, ktorý najčastejšie prichádza do kontaktu s turistickou verejnosťou, pomenoval aj ďalšie negatíva cestovného ruchu v administratívnom centre dolného Liptova – nedostatočný informačný systém, neexistencia oficiálnych možností prehliadky turisticky zaujímavých sakrálnych objektov v meste... Za veľmi zlé M. Klíma považuje totálne oddelenie podnikateľských subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu od mesta, ako aj chýbajúca marketingová stratégia pôsobenia v tejto oblasti (toto tvrdenie až také jednoznačné nie je, čo potvrdzuje aj článok Ružomberok má atraktívnu polohu..., uverejnený nižšie).
Rozdielne postoje
Takže, Ružomberok má veľmi silný potenciál pre rozvoj cestovného ruchu. Má prírodné a historické danosti na to, aby zaujal, ale v súčasnosti nebadať v tejto oblasti nejakú mimoriadnu snahu dosiahnuť výrazné zlepšenie. Jasne a zrozumiteľne tento názor komentovali v mestskej televízii. Vraj ak Ružomberok urobí v oblasti rozvoja cestovného ruchu jeden krok, Liptovský Mikuláš ich urobí minimálne desať.
A to je podľa nás dôkaz rozdielneho prístupu a postoja k cestovnému ruchu zo strany samospráv dvoch najväčších liptovským miest. Niekde si totiž, slovami J. Petreka z článku Hodnotenie potenciálu rozvoja cestovného ruchu v meste Ružomberok, už uvedomili, že činnosti, ktoré sú zamerané na voľný čas a kvalitu života, postupne získavajú výraznú dominanciu. Stávajú sa nosnou ekonomickou činnosťou, ktorá pre regióny prináša značnú prosperitu. Inde sa zrejme v tejto oblasti stále ešte tápa a to je nielen na škodu turistickej verejnosti, ale aj domácich obyvateľov.
