Starosta Liptovskej Teplej Vladimír Šimalčík robí údajne až dvadsaťpať hodín denne. Stretnúť sa s ním vôbec nebolo ľahké, lebo mal stále nabitý program. Dohodnuté stretnutie dvakrát zrušil a na tretie meškal. Kým sme na neho čakali na obecnom úrade, nazreli sme trochu do histórie Liptovskej Teplej. Napísal ju niekdajší tepliansky farár Štefan Šmiheľ pred viac ako štvrťstoročím.
Kostol, kaštieľ a Ján Literát
Ľudia obývali územie okolo Liptovskej Teplej už 1900 rokov pred Kristom, o čom svedčia mnohé archeologické nálezy v okolí. Tristo rokov pred naším letopočtom sa tu usadili Kelti a po nich Slovania. Najstaršie písomné správy o Liptovskej Teplej sú z roku 1264. Názov dostala obec podľa potoka, ktorý ňou pretekal a v zime nezamŕzal. Pri teplianskom potoku stál už v 13. storočí vodný mlyn. Z 13. storočia pochádza aj kostol svätého Filipa a Jakuba, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Mlyn sa nezachoval, kostol stojí dodnes. Bol viackrát prestavaný a sú v ňom nástenné maľby od Jozefa Hanulu, rodáka z Liptovských Sliačov. Premaľoval pôvodné fresky a na čelnej stene namaľoval Konštantína a Metoda, ktorých počúvajú obyvatelia Liptovskej Teplej. Zaujímavosťou je aj spovednica priamo vmurovaná do steny.
Druhou najstaršou budovou v obci je kaštieľ Dvornikovičov zo 17. storočia. Ján Dvornikovič bol osobným námestníkom a radcom kráľa v súdnictve a obrancom rímskokatolíckej cirkvi. Teplá sa vďaka Dvornikovičovcom stala zemepanským mestečkom, konali sa tu trhy aj zasadania Liptovskej stolice. Zemepán Dvornikovič mal aj pálenicu na lieh. Vysoký komín na dvore pri panskom kaštieli zrúcali v roku 1950. Rodina Dvornikovičovcov žila a spravovala svoj majetok v Teplej do polovice 19. storočia, keď pozemky aj s kaštieľom predala židovi Móricovi Abelesovi. Dal si prímenie Teplanský. Móric Teplanský zomrel počas 1. svetovej vojny, jeho žena bývala v Teplej až do smrti v roku 1936. Potom kaštieľ kúpil Peter Sékey. Keď nastúpili po vojne k moci komunisti, kaštieľ znárodnili. Sídlil v ňom miestny národný výbor, správa JRD a bývali v ňom niektorí jeho zamestnanci. V posledných rokoch sa tam vystriedali mnohí majitelia. V súčasnosti tu sídli súkromná firma a zvonku vyzerá dosť schátralo. Chceli sme sa pozrieť dnu, ale na bráne sme nenašli zvonček, iba tabuľku s nápisom, že ho stráži pes. Obiehali sme okolo kaštieľa asi dvadsať minút a pozorovali bociana, ktorý sa usalašil na jeho komíne. Dúfali sme, že niekto sa objaví na nádvorí kaštieľa a pustí nás dnu, ale nemali sme šťastie.
Súčasťou Liptovskej Teplej sú Madočany. V 14. storočí tu žil povestný falšovateľ listín Ján Literát. Mnohým šľachticom, napríklad aj Matúšovi zo Stošíc, pomohol vďaka falošným listinám privlastniť si kráľovský majetok. Liptovský stoličný súd, ktorý zasadal v roku 1390 vo Svätej Mare, ho odsúdil na smrť upálením.
Teplú postihli viaceré živelné pohromy - požiare, povodne aj mor. Dnes prekvitá a rastie do krásy.
Lekáreň, pošta aj kaderníctvo
Liptovská Teplá má výhodnú strategickú polohu. Leží v strede medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom a susedí s Bešeňovou a Lúčkami. Takže na kúpalisko či do kúpeľov to majú Teplania blízko. Ak ich rozbolia zuby či niečo iné, nemusia chodiť k lekárovi až do okresného mesta. V obci ordinuje všeobecný, detský a ženský lekár aj zubár. Je tu dokonca lekáreň, pošta, pobočka sporiteľne, kvetinársto a kaderníctvo. Pred kostolom majú nové námestie so zámkovou dlažbou, novými lavičkami a osvetlením. Vybudovala ho obecná firma. Veľa peňazí ušetrili tým, že neplatili architekta. Projekty urobil starosta so šéfom firmy Stanislavom Ševčíkom. Obec je celá splynofikovaná a kanalizácia chýba už iba v miestnej časti Madočany.
„V súčasnosti robíme nové školské ihrisko, ktoré by malo byť hotové do konca septembra. Bude na ňom nová trávnatá plocha aj so zavlažovaním. Základnú školu navštevuje 350 detí zo siedmich dedín. Uvažujeme nad tým, že zriadime športovú triedu so zameraním na futbal,“ prezradil starosta Vladimír Šimalčík, ktorý je aj predsedom obecného športového klubu. Kedysi bol aktívnym futbalistom. Teraz už futbal nehráva, ale stolný tenis. V tomto roku obnovili v Liptovskej Teplej, po dvadsiatich rokoch, stolnotenisový klub a z pôvodného mužstva v ňom hrá iba starosta. Vladimír Šimalčík je aj preborníkom v mariáši. Ako jediný liptovský starosta hráva slovenskú mariášovú ligu za Liptovský Mikuláš.
Nová cesta za desať miliónov
Starostovi však neleží na srdci iba rozvoj športu, ale celej obce.
„V najbližšom období budeme robiť asi kilometer dlhú cestu v novej časti obce, kde v rámci investičnej bytovej výstavby postavili tridsať rodinných domov. Je tam všetko - inžinierske siete, kanalizácia, plyn, elektrika, osvetlenie, chýba iba kvalitná cesta. Tridsať rodín v tejto lokalite už býva, ostatní stavby dokončujú. Spolu tam bude 44 rodinných domov a robia sa územné plány na ďalšiu výstavbu. Záujem je veľký. Momentálne evidujeme asi dvesto žiadostí na výstavbu rodinných domov. Nájomné bytovky nestaviame, ľudia dávajú prednosť rodinným domom. Náklady na vybudovanie cesty sú približne 10 miliónov korún. Chceme ju dokončiť ešte v tomto roku a podľa finančných možností plánujeme urobiť aj chodníky. V spolupráci s Povodím Váhu sa chystáme zregulovať a upraviť v blízkej budúcnosti aj ďalší tok Teplianky od penziónu na konci dediny po protektorovaciu fabriku, z dôvodu prepadávania miestnej komunikácie,“ priblížil najbližšie budovateľské plány v obci starosta.
V Teplej sú dve firmy, v ktorých má obec majoritnú účasť, závod na výrobu betónových tvárnic aj hydinárska farma. Keďže je v dedine veľa pracovných príležitostí, majú iba troch nezamestnaných na aktivačný príspevok. Tým sa môže pochváliť máloktorá obec.
Najmenej nezamestnaných, najviac detí
Liptovská Teplá drží zrejme rekord nielen v najnižšom počte nezamestnaných, ale aj v najvyššom počte novorodencov v priemere na jedného obyvateľa. V júni sa počas jedného týždňa narodili až traja chlapci a tento rok priniesol bocian do Teplej už jedenásť bábätiek. Asi sa mu v obci páči, preto si v nej na komíne urobil hniezdo. V súčasnosti žije v Teplej 946 obyvateľov. Každému novorodencovi dá obec do kolísky príspevok tritisíc korún. Na obecnom úrade je každoročne v júli slávnosť, na ktorej vítajú do života všetky deti narodené v predchádzajúcom roku. Nezabúdajú však ani na dôchodcov. Pravidelne robia pre nich posedenia a raz ročne dostávajú finančné príspevky. K tradičným podujatiam v obci patrí aj Deň matiek a Deň otcov. Okrem pestrého programu, súťaží a dobrej nálady, nechýba na obecných slávnostiach guláš. Na Deň detí a Deň otcov ho varia zamestnankyne obecného úradu a na Deň matiek pre zmenu poslanci obecného zastupiteľstva.
V týchto dňoch finišujú práce na pripravovanej knihe o Liptovskej Teplej, ktorá by mala vyjsť začiatkom budúceho roka. Starostu sme sa spýtali, či sa z nej dozvieme aj to, prečo obyvateľov Liptovskej Teplej volajú drobári. „Nás volajú drobári, Lúčanov zase havkáči. Podľa starej legendy raz Lúčania zabili psa, urobili z neho guláš a droby pustili dolu Tepliankou. Teplania ich vraj pochytali a naplnili, preto nás volajú drobári. Ale či je na tom niečo pravdy, neviem,“ povedal Vladimír Šimalčík a bežal s metlou na obecný úrad. Keďže sme ho obrali o hodinu času, asi musel v ten deň pracovať až 26 hodín...