Futbal prežíva v Liptovskej Štiavnici v posledných rokoch obrovskú konjunktúru. Ešte v sezóne 1999/2000 sa v obci hrala len III. trieda a v ročníku 2007/2008 to už bude III. liga. Päť postupov za osem rokov, to je úžasná vizitka! V sezóne 2001/2002 sa Družstevník takmer lúčil s II. triedou, hneď v ďalšej si však so šestnásťbodovým náskokom zabezpečil prvenstvo a účasť v najvyššej liptovskej súťaži. Z jednotky vzápätí postúpilo do V. ligy a z nej po dvoch rokoch ešte vyššie. Po jedinom ročníku v tejto spoločnosti nasledoval ďalší posun do veľmi vážnej treťoligovej partie. Po jesennej časti zimovali štiavnickí futbalisti na deviatej priečke so 17 bodmi. Na prvý Makov strácali jedenásť a na druhú Starú Bystricu desať bodov. Vo výnimočnej jari sa postarali o malý zázrak. Do cieľa prišli druhí, plece pri pleci s prvým Makovom. Oba tímy získali po 49 bodov. O primáte súpera z Kysúc rozhodlo iba skóre zo vzájomných duelov. Napokon druhá priečka katapultovala Liptákov do baráže. Po úspešnom penaltovom rozstrele s Poltárom na neutrálnej pôde v Rakytovciach, keď sa zápas aj po predĺžení skončil bez gólov, mohlo v šatni strieľať ďalšie postupové šampanské.
„Vzhľadom na to, že som v jeseni videl niektoré stretnutia L. Štiavnice, bol som presvedčený, že polčasové umiestnenie nezodpovedalo možnostiam,“ vraví tréner Karol Hrnčiar, ktorý prevzal mužstvo v januári, jeseň začal Ján Čačo a dokončil v role hrajúceho kouča František Mikuláš. „Už vtedy som funkcionárom naznačil, že s týmto tímom sa ešte dá ísť aj na postup, veď sú to schopní, technicky dobre vybavení futbalisti. Tvrdil som, že zozadu sa celkom dobre útočí na popredné priečky.“
Nový lodivod kládol počas zimnej prípravy osobitný dôraz na poriadne dobytie batérií, čím sa budovali základy výbornej jarnej časti. „Chlapci boli schopní produkovať kvalitný futbal, ale mali značné kondičné resty. Keď som sa s nimi o tom rozprával, povedali mi, že tri roky nemali zimu na potrebnej úrovni, prípadne takmer žiadnu. Mojím krédom je, ak chceš byť prvý pri lopte, musíš na to mať. Veľmi intenzívne sme pracovali na sile, dynamike, rýchlosti i vytrvalosti. Potešilo ma, keď na prelome januára a februára napadol dobrý sniežik. Na ňom chalani zhltli pekné desiatky kilometrov, celkove za zimu to bolo okolo 350. Niektorí, napríklad Mikuláš alebo Jurčo túto „makačku“ zvládali bez problémov, ale mnohí dosť ťažko. Celý kolektív však pochopil, že je to nevyhnutné.“
Už výsledky prípravných stretnutí naznačili, že v odvetnej časti pôjde o inú Štiavnicu. Dva razy remizovala, napríklad aj na ihrisku druholigového D. Kubína, a všetky ostatné zápasy vyhrala. V prvom jarnom kole síce vyšla naprázdno, keď podľahla v Oščadnici 1:2. Potom prišla veľká séria bez prehry, ktorú odštartovalo víťazstvo 2:1 u lídra v Makove. „V Oščadnici sme inkasovali dva lacné góly,“ vracia sa K. Hrnčiar k štartu jari. „Potom sme, napriek úžasnému tlaku, už osud zápasu nedokázali otočiť. Do Makova sme išli s tým, že nemáme čo stratiť. V ťažkom dueli mužstvo naplno zabodovalo, a tým sa hráči sami presvedčili, že môžu zdolať každého. To bolo veľmi dôležité.“
Štyri kolá pred koncom prišlo domáce vlastne jediné jarné zaváhanie v podobe deľby bodov s Kysuckým Lieskovcom. Tento nevydarený zápas mohol pri konečnom účtovaní veľmi mrzieť. „Bolo to nešťastné stretnutie. Švárny nepremenil penaltu, Grebáč dve tutovky, nevyužité zostali i ďalšie veľké príležitosti.“
Pred barážovým súbojom s Poltárom mal K. Hrnčiar trošku hlavu v smútku. V predposlednom kole v Nižnej dostal najlepší strelec tímu Juráš ôsmu žltú kartu a tým automaticky stop na dve stretnutia. Kiník si zase v tomto zápase vykĺbil rameno. „Pre náš úzky káder to bolo značné oslabenie,“ zdôrazňuje štiavnický tréner. „Navyše Jurčo a Mikuláš nastupovali iba s veľkým sebazaprením. Na lavičke sme mali len dvoch hráčov, z toho jedného brankára. Na trávniku však bolo jedenásť statočných bojovníkov. Aj keď súper v druhom polčase poslal na pľac čerstvé sily, možno až na pätnásť minút po prestávke, keď mal optickú prevahu, bolo stretnutie v našej réžii. Už v prvom dejstve sme mali tri čisté šance. Dobré príležitosti prišli aj po zmene strán. Aj keď penalty sú vždy svojím spôsobom lotériou, veril som, že ich zvládneme. Dôveru som dal Mikulkovi, Callovi, Švárnemu, Kubalovi a Grebáčovi. Zaskvel sa brankár Šulc, ktorý podával celú sezónu vynikajúce výkony. Za stavu 2:2 vyrazil súperovi dve jedenástky. My sme, naopak, premenili všetky.
