„Mal som virózu. Pustili ma na pár dní domov, aby som sa dal do poriadku,“ vysvetľoval Marián Had, hráč Lokomotiva Moskva, dôvody neplánovanej návštevy rodného kraja. „Asi sme niečo zjedli v lietadle počas jednej spiatočnej cesty. Aj ďalší hráči mali problémy, no ja som dopadol najhoršie. Pre zdravotné problémy som necestoval na sústredenie do Salzburgu.“
Marián prišiel svojho času z Kraľovian. Pod Čebraťom vyrástol na výborného obrancu. Svojimi výkonmi si otvoril i dvere do slovenskej reprezentácie. „V súčasnosti prežívam veľmi ťažké obdobie,“ priznal 24–ročný zadák. „Na finančnú stránku si nemôžem sťažovať. Žiaľ, nehrávam, nedostávam príležitosti. To ma veľmi škrie. Môj moskovský úvod bol dosť nešťastný. Pol roka som stál pre vleklé zranenia, najprv menisku a vzápätí zlomenine lícnej kosti. Za ten čas sa sformovala základná zostava.“
V Moskve je spolu s manželkou Luciou a pätnásťmesačným synčekom Marcusom. Najradšej by Rusko opustil a začal niekde inde od piky. Zmluvne je však ešte viazaný na dva a pol roka. „Mal som viac ponúk,“ vracia sa trochu späť. „Brnenskí funkcionári sa rozhodli pre moskovský klub. Už vtedy som bol proti. Túžil som po angažmáne v niektorej vyspelej futbalovej krajine. Žiadnu tragédiu som z toho nerobil, aj Rusko bolo výzvou. Nikto nemohol tušiť ako sa to skončí. Je to pre mňa veľká skúsenosť. Zväčša človek sa učí na vlastných chybách. Nikdy som nebol veľkou hviezdou, no ani najhorší hráč. Dúfam, že sa zase rozbehnem a príde zaujímavá a aj pre Lokomotiv akceptovateľná ponuka. Momentálne sa vnútorne zožieram a sám seba presviedčam, že futbal som nezabudol hrať.“
Autor: -svr-