Nový kouč MFK Ružomberok Přemysl Bičovský, má dvoch rovnocenných asistentov, niekdajších československých reprezentantov – novica pod Čebraťom Pavla Chaloupku a domáceho matadora Viliama Hyravého.
„Počas svojej aktívnej hráčskej kariéry som do Ružomberka tri, štyri razy zavítal,“ zalovil v pamäti bývalý výborný záložník, 48–ročný Pavel Chaloupka, rodák z Litvínova, trvalo žijúci v Chomutove. „V osemdesiatom roku som tu bol prvýkrát s národným mužstvom do 21 rokov. Hrali sme s Rusmi. Potom to určite boli dve vyhlásenia futbalovej Jedenástky v rokoch 1982 a 1983.“
V tom čase vám asi nenapadlo, že raz v tomto malebnom kúte Slovenska zakotvíte ako tréner.
To určite nie. Taký je však život vrcholového futbalistu a trénera. Je to moja práca, verím, že v novom prostredí bude príjemná.
Ste známy ako bývalý vynikajúci hráč, reprezentant. Prezraďte niečo o svojej trénerskej dráhe.
Od roku 1989 som, najprv ako hráč, pôsobil v Nemecku. Tam som si urobil licenciu a začal s trénovaním v nižších súťažiach. V roku 2002 som sa vrátil do Čiech a pokračoval v tejto práci.
Už v Blšanoch ste boli pri trénerovi Bičovskom. Máte s ním nadštandardné vzťahy?
S tým musím súhlasiť. Spoznali sme sa ako hráči v Bohemke. Ako nováčik som začínal v stredovej formácii spolu s Bičovským a Panenkom. Mal som sa teda od koho učiť. Tri roky sme strávili v jednom mužstve. Nejaký ten piatok sme spolu prežili už aj ako tréneri.
Ako sa vám javí ružomberský tím?
Po takom krátkom čase by som nerád vynášal súdy. Myslím si, že má svoj potenciál. Jednotliví hráči musia viac veriť sami sebe, vo svoje schopnosti. Treba, aby sa dostali psychicky hore. Našu skutočnú silu však ukáže ligová súťaž.
Čo si sľubujete od prvého slovenského angažmánu?
S trénerom Bičovským sme na rovnakej vlne. Túžime po víťazstvách, obaja sme zástancami útočného, príťažlivého futbalu, ktorý sa páči divákom, priťahuje ich do hľadiska. Verím, že spolu urobíme všetko pre spoločný úspech.
Autor: -svr-