„Čo s voľným časom, ako ho zmysluplne využiť, kde hľadať náplň života?“ rozmýšľala Zlatica Humeníková, ktorá dlhé roky pracovala v kultúre. Všetky jej plány zmarila emigrácia syna do Kanady, ale ona sa nevzdávala. V hlave sa jej zrodila myšlienka, že ľudí v relatívne vyššom veku s podobným osudom, je iste viac. Bolo rozhodnuté. Pokúsi sa dať dokopy seniorov. Začala s malým oznamom v printových médiách a v roku 1989 vznikol prvý žilinský senior klub. „Mala som jasnú predstavu, ako by mal vyzerať. Nechcela som sedieť niekde v klubovni, štrikovať, pozerať televíziu alebo hrať dámu,“ spomína na začiatky Zlatka Humeníková. Pár ľudí sa naozaj našlo. Možno nejakých pätnásť, osemnásť. Na začiatok to stačilo. „Ako tri verné sudičky pri mne od začiatku stáli Anka Pinzíková, Melánia Martinove a Gitka Hornungová, ktoré sa s mojimi myšlienkami stotožnili,“ nezabúda na svoje verné Zlatica. Spočiatku sa stretávali v Bábkovom divadle Žilina, kde našli spriaznenú dušu v Tonovi Šulíkovi ml. Potom sa „presťahovali“ do reštaurácie Kotva. „Za tých takmer dvadsať rokov som stretla veľa dobrých a ochotných ľudí. K dobrému pocitu zo života to stačí,“ vyznáva sa šéfka Senior klubu zo Žiliny.
Z klubistov sú Priatelia
Presne od 21. januára tohto roku svojmu klubu dali oficiálny názov Priatelia. Na veľkom spoločenskom podujatí v Kotve, so všetkým, čo k takémuto krstu patrí. S krstnými otcami Ladislavom Oravíkom a Jaroslavom Svobodom, aj s troma sudičkami Majkou Tamašiovou, Ankou Pinzíkovou a Melániou Martinove. Boli však milé a prívetivé a klubu Priatelia vinšovali len to najlepšie: „Nech hlboká studňa nápadov Zlatky Humeníkovej nikdy nevyschne a je v nej dostatok zázračnej vody.“ Klub Priatelia nemá žiadnu evidenciu členskej základne. Funguje na základe dobrovoľného združenia ľudí, ktorí sú optimisticky naladení a ochotní spoločne prežívať príjemné chvíle. „Naším mottom je, že nikto nie je sám. Organizujeme rôzne spoločenské, kultúrne, športové akcie, chodíme na výlety, spoločné pobyty, navštevujeme divadlo i koncerty,“ priblížila nám činnosť klubu jedna z jeho členiek Vlasta Brezianská. Každý mesiac mávajú spoločenské posedenia s vlastným hudobníkom Ladislavom Oravíkom. Momentálne sa opäť stretávajú v reštaurácii Kotva, priemerne tak 80 až 100 ľudí. Každú stredu bývajú infocentrá, na ktorých všetkým záujemcom podávajú informácie o pripravovaných akciách na najbližšie obdobie. Aj tieto bývajú v Kotve vždy o 15. hodine.
Čo klubistov láka
„Mňa do klubu pritiahlo, že som už pri prvom kontakte pochopila, že v každom veku treba žiť aj pre seba. Starať sa, aby život nebol jednotvárny, aby bol naplnený niečím produktívnym,“ vyznala sa Vlasta Brezianská. Keby sme mali vymenovať všetky podujatia, ktoré klub každý rok organizuje a ktoré sú stále iné a nové, potrebovali by sme oveľa viac miesta, ako zaberie tento článok. Spomenieme aspoň Jozefovské posedenie v penzióne Dubová v Rajci, návštevu divadelných predstavení Na skle maľované, Cigáni idú do neba, Sluha dvoch pánov, Radošinského naivného divadla, koncertu Moravanky či Jožka Černého. Obľúbili si aj program Spieva celá Žilina, ale aj koncerty vážnej hudby v Dome umenia Fatra. V máji boli na 3-dňovom poznávacom zájazde v Prahe, v moravskom Vlčnove videli Volbu králů, chodia na zájazdy do Poľska. Veľkú noc prežili v penzióne Karpatia v Tatranskej Lesnej, absolvovali liečebné pobyty v Bojniciach a v Štóse, aj spoločnú dovolenku v Taliansku, odkiaľ sa vrátili len pred pár dňami. Aj časť prázdnin strávia spoločne. „Chystáme sa na trh európskych remesiel do Kežmarku, na týždňový pobyt vo Vyšných Ružbachoch, na ďalšiu dovolenka na Brači, ale aj na jednodňových zájazd do Zooparku Lešná, Buchlovíc a Velehradu,“ uviedla ďalšie podujatia Vlasta Brezianská. Ona sama má však najlepší pocit z návštevy malého Jakubka v Krompachoch, ktorému ničivý požiar zobral mamku i malú sestričku. „Na podnet Zlatky Humeníkovej sme vyzbierali viac ako 73-tisíc korún, ktoré sme aj s darčekmi odovzdali Jakubkovi a jeho otcovi Emilovi Ringošovi. Bolo to krásne, ľudsky teplé podujatie,“ zaspomínala Vlasta Brezianská.
Šachy tam nehrajú
Žilinský Senior klub Priatelia má jeden princíp. Nehrajú sa tam šachy, neháčkuje sa, nevyšíva, neštrikuje, neklebetí, nie je podstatné, aké má kto vierovyznanie a ktorej politickej strane fandí. „Chceme pripravovať akcie pre ľudí, aby nikto nemal pocit, že je sám, aby sa ľudia dobre cítili, aby zabudli na svoje problémy a starosti, aby sa zrekreovali na tele i na duši. V klube i na jeho akciách je vždy veselo,“ tvrdí Vlasta Brezianská a zaspomína na ďalšie akcie. Na gulášpartiu v kempingu vo Varíne, na grilovačku, na stretnutie s primátorom Ivanom Harmanom na radnici, na už tradičný kurz country tancov, na ktorý si nájdu čas v zimnom období. A môžeme sa vrátiť na začiatok, k neúnavnej organizátorke, vymýšľačke, hnacej sile, veselému smieškovi, skrátka k Zlatici Hmeníkovej. Jej patrí vďaka všetkých, ktorí sa s klubom niekedy stretli a zažili spoločne aspoň jediné spoločné podujatie. Tak ako to zaznelo aj na krste klubu. „Priateľstvo nech je číre ako voda, nech je silné ako horská riava, nech je veselé ako priateľstvo po daždi, nech odplavuje smútok a starosti ako vodopád, nech prináša nové priateľstvá a staré utužuje, nech nedovolí skaliť ich vzájomnou nevraživosťou.“