Tesne pred štartom nového ročníka Corgoň ligy posilnil MFK Ružomberok 11–násobný československý a 22–násobný český reprezentant Jiří Novotný. Tridsaťsedemročný obranca, ktorý bol takmer dvadsať rokov verný pražskej Sparte, zavítal na sklonku svojej hráčskej kariéry dosť nečakane pod Čebrať.
Navštívili ste už niekedy predtým Ružomberok?
Nie. Som tu prvý raz.
Kedy začal váš prestup naberať konkrétne kontúry?
Keď boli Ružomberčania na sústredení v Tuchloviciach, zašiel som za trénerom Bičovským. Niesol som Pavlovi Chaloupkovi dres pre jeho chlapca. Přemek len tak zo žartu prehodil, či by som nešiel za ním na Slovensko. Nebral som to vôbec vážne, no vzápätí sa mi ozval nový ružomberský generálny riaditeľ Jiří Steinbroch. Priznám sa, mal som v tom čase niečo rozrobené, avšak z Prahy sa mi odchádzať veľmi nechcelo. Ružomberskú ponuku som však považoval za veľmi zaujímavú. Jednalo sa nielen o najvyššiu súťaž na Slovensku, ale aj o mladý perspektívny tím s ambíciou hrať o špicu tabuľky. Verím, že som sa rozhodol správne, neoľutujem tento krok a budem výkonmi čo najviac platný novému kolektívu.
Na jar ste, ako hráč Mostu, hosťovali v druholigových Blšanoch. Nezamýšľali ste sa, vzhľadom na svoj vek, nad tým, či vôbec ešte budete pokračovať?
Nejako som to nerozpitvával. Mal som ponuku od trénera sparťanskej juniorky na post asistenta, čo ma potešilo. Bohužiaľ, prezident klubu toto miesto už predtým prisľúbil Martinovi Haškovi. Keďže neprišla žiadna zaujímavá trénerska ponuka, rozhodol som sa ešte si predĺžiť svoj hráčsky život.
Ako na váš odchod na Slovensko reagovala manželka?
Len tak položartom som jej oznámil, že tréner Bičovský by ma rád videl v Ružomberku. Preto nezostala úplne zaskočená. Dobre vie, že je to asi moja posledná sezóna, po tejto príde maximálne ešte jedna. Samozrejme, ak budem zdravý a disponovať potrebnou výkonnosťou. Nič mi k tomu nepovedala, navyše, cestovanie nie je nič strašné. Bude to oveľa príjemnejšie v porovnaní s tým, keď som dva roky hrával v ruskej Kazani. Dcérka chodila do základnej školy, a tak lietali za mnou len jeden či dvakrát za polrok, prípadne cez prázdniny. Ešteže som sa, kvôli reprezentačným povinnostiam, pomerne často dostával domov. Keď dostanem v Ružomberku byt, rodinka určite príde za mnou, hlavne cez víkendy. Zavítal som do veľmi krásneho prostredia. Určite sa tu mojej polovičke i dcére bude páčiť.
Čo si od nového angažmánu sľubujete?
V Sparte som bol zvyknutý hrať o najvyššie priečky, európske poháre. Preto je táto ponuka pre mňa veľkou vábničkou. V Moste na niečo také nebol káder a v Blšanoch sme sa zachraňovali v II. lige. Futbalový Ružomberok je úplne o niečom inom. Je to, aj napriek môjmu veku, nová výzva.
Jirko, čo si z vašej mimoriadne bohatej futbalovej kariéry najviac vážite?
Do konca života budem určite spomínať na úspešné sezóny v Sparte, keď sme hrali Ligu majstrov či Pohár UEFA. Na víťazstvá nad FC Barcelona či Olympigue Marseille. Aj na Rusko spomínam veľmi dobre, dodnes tam mám veľa kamarátov. Pekné zážitky ma spájajú aj s reprezentáciou. Za tie roky sa ťažko niečo zvlášť vyberá.
Kedy vám bolo najsmutnejšie?
Keď ma tréner Ščasný dvakrát vyradil z kádra Sparty, dodnes ani poriadne neviem prečo. Vždy som si však povedal, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Beriem, že aj taký býva život.