Koľko percent rozlohy z ružomberského okresu bude mať v budúcnosti punc chráneného územia, ktoré lokality stratia status prísnej ochrany, aká bude pozícia Národného parku (NP) Veľká Fatra v dolnom Liptove? Nielen tieto otázky sa stali predmetom redakčného záujmu po tom, čo bola publikovaná informácia, že ústredie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) naštartovalo proces prehodnocovania chránených území s cieľom zmenšiť ich rozlohu. Slovensko totiž v súčasnosti chráni takmer 23 percent svojej rozlohy (z toho 12 percent tvoria národné parky, zvyšok chránené krajinné oblasti – CHKO). V tejto súvislosti minister životného prostredia Jaroslav Izák vyhlásil, že na toľko chránených území nemáme dosť peňazí. Takže...
Ako redakcii MY Liptov povedal Ján Kadlečík, poverený riadením Správy NP Veľká Fatra, ktorého výmera v okrese Ružomberok je približne 17 524 ha, čo predstavuje asi 43 percent z celkovej výmery NP (výmera ochranného pásma NP v okrese Ružomberok je približne 9 910 ha, čo je asi 38 percent z celkovej výmery ochranného pásma NP). Chránené územia v územnej pôsobnosti Správy NP Veľká Fatra ležia v katastrálnych územiach obcí Hubová, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Ľubochňa, Ružomberok a Stankovany (v SR je 25 organizačných jednotiek ŠOP SR, ktoré majú podelenú územnú pôsobnosť v nadväznosti na hranice chránených území, napríklad do Liptova zasahuje pôsobnosť 3 správ – pozn. aut.).
„V územnej pôsobnosti Správy NP Veľká Fatra sa v okrese Ružomberok nachádza aj 20 maloplošných chránených území s rôznym stupňom ochrany. Spomenúť treba aj dve navrhované územia európskeho významu: jedno (Veľká Fatra) o rozlohe viac ako 19 tisíc ha (39 percent na území okresu Ružomberok) a druhé (Revúca) veľké takmer 33 ha, celé na území okresu Ružomberok, ako aj chránené vtáčie územie (Veľká Fatra) podliehajúce ochrane podľa smernice EÚ o vtákoch. Jeho výmera v okrese Ružomberok je viac ako 21 tisíc ha, čo predstavuje 44,6 percent jeho celkovej plochy. Všetky tieto chránené územia sa do veľkej miery prekrývajú s hranicami už vyhlásených území pod ochranou v rôznych kategóriách,“ dozvedeli sme sa od J. Kadlečíka.
Vieme teda, čo má vo Veľkej Fatre na území ružomberského okresu zvýšený stupeň ochrany, vieme však, čo sa v tejto oblasti v krátkej budúcnosti zmení? Konečné rozhodnutie síce ešte nepadlo, ale odporúčania Správy NP Veľká Fatra poznáme. V prvom rade, nemalo by dôjsť k zmenšeniu územia NP Veľká Fatra v jeho liptovskej časti. Odporúčané boli len určité úpravy v záujme zjednotenia hraníc NP a navrhovaného územia európskeho významu Veľká Fatra v zastavaných územiach obcí, rekreačných areáloch, dopravných a energetických koridoroch a na predpokladaných plochách rozvoja (výstavby) obcí podľa schváleného územného plánu.
„Buďme však konkrétnejší. V prípade Liptovských Revúc v súčasnosti siahajú hranice NP Veľká Fatra (3. stupeň ochrany) až po zastavané územie obce. Preto Správa NP Veľká Fatra pripustila možnosť zaradenia lúk, pasienkov, záhrad, záhumienkov, plôch ornej pôdy, ciest a plôch určených na výstavbu domov, cintorínov a iných objektov podľa schváleného územného plánu v tomto katastrálnom území do ochranného pásma NP (2. stupeň ochrany) a navrhla posunúť hranice NP podľa hraníc parciel, prírodného charakteru územia a identifikovateľných hraníc v teréne. Pri obci Liptovská Osada bolo navrhnuté preradiť do ochranného pásma územia s cestnými komunikáciami, budovami a elektrovodmi (trasy vedení vysokého napätia). V okrese Ružomberok bolo celkovo navrhnuté znížiť stupeň ochrany (preradiť do ochranného pásma, 2. stupeň ochrany) z 3. stupňa ochrany (národný park) 368 ha v katastrálnom území Liptovské Revúce a Liptovská Osada, čo predstavuje 2,1 percent z celkovej súčasnej výmery NP Veľká Fatra v okrese Ružomberok. Nenavrhli sme vyradenie žiadneho tzv. maloplošného chráneného územia zo zoznamu,“ dozvedeli sme sa od J. Kadlečíka.
A v tejto súvislosti ešte jedna otázka – ktoré chránené územia v okrese Ružomberok sú najohrozenejšie? Vo všeobecnosti možno povedať, že určite tie, ktoré sú v blízkosti obcí, ako aj v blízkosti plôch využívaných na investičné či neinvestičné zámery. Znovu však buďme konkrétni.
„K takýmto v okrese Ružomberok patria chránený areál Revúca (odbery vody, energetické využitie), prírodná pamiatka (PP) Jazierske travertíny (zdroj pitnej vody, blízkosť rekreačného areálu), PP Rojkovská travertínová kopa (využívaná miestnym obyvateľstvom, zásahy vykonané obcou do povrchu a vodného režimu prírodného výtvoru), prírodná rezervácia (PR) Rojkovské rašelinisko (zarastanie, zavážanie okrajov a mokradí v ochrannom pásme PR, zošľapávanie, vykopávanie rašeliny, blízkosť frekventovanej cesty)... ŠOP SR však realizuje kroky na ich obnovu, revitalizáciu a údržbu,“ vysvetľoval J. Kadlečík.
