Poriadne sa na nich nadreli aj kulturisti, nielen odborní lektori a ostatní pracovníci Oravského múzea. Reč je o nových expozíciách múzea, ktoré boli slávnostne sprístupnené na Oravskom hrade v piatok 13. júla. Na prípravu expozícií nebolo treba len množstvo odborných vedomostí a dobre pripravených exponátov, ale aj horu svalov, ktorá tony materiálov – niektoré kusy vážili aj viac ako sto kilogramov – povynášala do vysoko položených častí hradu. V hradnej veži teraz návštevníci nájdu úžasnú prírodovednú expozíciu a o poschodie vyššie expozíciu etnografickú.
Múzeum vzniklo v Oravskom hrade už v roku 1868, expozície sa časom obmieňali, modernizovali a rozširovali, no posledná prírodovedná i etnografická expozícia mali už na krku 40-ku.
Bohatosť etnografickej expozície je daná aj tým, že oravský región je stále považovaný za oblasť bohatú na ľudovú kultúru v hmotnej i duchovnej podobe. Túto mnohorakosť tradičných hodnôt s dôrazom na vizuálne vnímanie ponúka návštevníkom Oravského múzea časť novej etnografickej expozície. Prostredníctvom exponátov s výraznou výpovednou hodnotou a špecifickými znakmi oravskej ľudovej kultúry prezentuje individualitu tvorcu podľa miestnych špecifík. Nájdeme tu nielen výsledok spracúvania najrôznejších prírodných materiálov, ale aj mapu s piktogramami, v ktorej dedine či meste sa dali špecializovaní remeselníci hľadať. Expozícia je doplnená videoprojekciou tradičných remeselných postupov.
Ako nám povedala riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková, prírodovedná expozícia si vyžiadala investície vo výške 1,3 milióna korún, etnografická 1,26 milióna. Na financovaní sa podieľalo nielen Oravské múzeum, prispeli aj Žilinský samosprávny kraj a ministerstvo kultúry.
Pri realizácii prác sa vyskytlo množstvo technických problémov, ktoré sa bežne nevyskytujú. Tu však išlo o hrad so všetkými jeho špecifikami. Preto ťažké predmety vynášali nahor dobrovoľníci – dolnokubínski kulturisti. „Teraz je tu teplo, no keď sme veci vynášali hore, bol tuším február, všade mrzlo až prašťalo, plynové piecky v hrade nás sotva zahriali. No keď sme hore vyteperili prvý kus, to už nám bolo dokonca prihorúco,“ zaspomínal si jeden z nich. Ďalším problémom bola napríklad oceľová konštrukcia – tú bolo treba rozpíliť a na mieste opäť pozvárať do pôvodnej podoby.
Spýtali sme sa riaditeľky Oravského múzea, či jej nie je ľúto, keď napríklad v susedných Čechách či Rakúsku vidí bohato pôvodným zariadením vybavené zámky. „Jasné, že je. No my sa snažíme aj z toho mála, čo na hrade zostalo po zdevastovaní v časoch po druhej svetovej vojne, urobiť maximum.“ A že sa to pracovníkom Oravského múzea darí, o tom svedčí aj fakt, že Oravský hrad je druhým najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Len za minulý rok ho prišlo spoznať takmer 190 000 návštevníkov.
Autor: -mp-