„Nedeľa rodákov v budúcnosti by mala byť nedeľou všetkých Liptákov,“ povedala riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová. Tohto roku totiž po prvýkrát nebola tretia júlová nedeľa v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline zasvätená len zatopeným obciam, ale bola prehliadkou tradícii niekoľkých liptovských obcí. Novými špecialitkami dňa sa stal starostovský trojboj O richtársku palicu a súťaž v pečení koláčov starých materí.
Štyri dvojčlenné družstvá súťažili o richtársku palicu – na pódium sa postavili dvojice z Liptovskej Kokavy, Pribyliny, Smrečian a Sokolče. V dvoch sa do súťaže zapojili súčasní richtári. Kokavský a smrečiansky. Prvá súťažná úloha – navíjať priadzu, druhá nastrihať z kusa látky 1,5 centimetrové pásiky na tkanie kobercov. Podmienka: okrem šírky musia mať pekne zaokrúhlené „otáčky“, žiadne vyčnievajúce rohy. Porota hodnotila nielen vyslovené požiadavky, ale tiež dĺžku nastrihaného pásika. Najdlhší ho mala dvojica zo Sokolčí, ale aj čas strihania mali najdlhší. Tretia disciplína – hod metrovicou. Možno klát mal menej ako meter, no ženy ho mali ľahší, muži ťažší. Každý z nich hádzal vlastnou technikou. Smrečiansky starosta Vladimír Šiarnik aj s pripomienkou, že toho roku ešte nechystal drevo na zimu. (Keď ho riaditeľka múzea chcela chytiť za slovo a dať mu priestor v hode metrovicou v poďakovaní za úrodu, prezradil, že on veru ani chystať nebude, má doma plyn.)
Šušky-mušky a poradie družstiev by už bolo spečatené, len vysvitlo, že Pribylina a Sokolče získali rovnaký počet bodov, takže ich čakal rozboj. Zatĺkanie klincov do kláta. Zástupcovia družstiev dostali rovnako ťažké kladivá, rovnako dlhých päť klincov, rovnako pevné kláty a mohli biť. Pribylinský chlap ako hora Paľo Holbus vďaka svojej sile zvíťazil. Konečné poradie: štvrté skončili Smrečany, tretie Sokolče, druhá bola Pribylina a richtárska palica so zelenou stužkou skončila v rukách starostu z Liptovskej Kokavy Júliusa Porubäna. Samozrejme, nie natrvalo
(a možno aj áno, ak sa Kokavci každý rok takto pochlapia). Palica je putovná a celý rok, ako prezradil J. Porubän, bude zdobiť kokavskú sobášnu sieň.
