Liptovský Hrádok – „Na ekologickom kongrese v Južnej Amerike v osemdesiatom roku sa hovorilo o vode ako o bohatstve modrej planéty a my sme sa stretli pri odovzdávaní stavby, ktorá má toto bohatstvo chrániť,“ povedal na slávnostnom ukončení projektu Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger. „Význam stavby spočíva v dvoch rovinách. Prvý je lokálny – slovenský, pretože sme v prostredí, kde sa po Žitnom ostrove nachádza najviac a najkvalitnejšej vody, a tento projekt by ju mal ochrániť. Po hrebeňoch Západných a Vysokých Tatier ide európske rozvodie, teda chránime aj európsku vodu pri prameni.“
Na stretnutí minulý utorok v Liptovskom Hrádku Liptovská vodárenská spoločnosť odovzdala osemnásť ďakovných plakiet dodávateľom, zástupcom samospráv horného Liptova a primátorovi Liptovského Hrádku. Poďakovanie zo stretnutia smerovalo aj všetkým obyvateľom v obciach, ktorých sa projekt týkal. „V Liptove sa zhotovilo veľké dielo v oblasti životného prostredia. Rieši kanalizáciu pre viac ako dvanásťtisíc obyvateľov, súčasne sa zlepší životné prostredie v regióne,“ doplnil Ján Droppa, zástupca primátora Liptovského Mikuláša.
Závažná Poruba – V rámci projektu Zlepšenie životného prostredia v oblasti Liptova sa odkanalizovala aj časť Závažej Poruby. „Vznikli nová čerpacia stanica pri Váhu a pretlakové potrubie popod Váh, takže sme napojení na čističku odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši,“ informoval o prácach na kanalizácii v obci jej starosta Pavel Baráni a dodal: „Chcel by som poďakovať občanom za ústretovosť, pretože veľká časť kanalizácie išla cez súkromné pozemky, a oni nás bez problémov pustili do predzáhradiek.“ Povrchové úpravy po kanalizácii sú podľa starostových slov v podstate urobené, len občas sa ešte stane, že zemina sa prepadne a cesty sadajú. „Je to vonkajší defekt, ktorý treba vyriešiť. Obci kanalizácia veľmi pomohla z pohľadu životného prostredia – máme čistú vodu. Teraz je obec odkanalizovaná približne na osemdesiat percent. Treba ešte asi dva a pol kilometra dorobiť, no potrebujeme štrnásťmiliónov korún. Budeme hľadať finančné možnosti, a tak ťažko povedať, kedy ju dokončíme úplne.“
Liptovský Ján - „Je dobré, že sa stavba zrealizovala. Pomohlo to obciam, ktoré nemali kanalizáciu, vlastnú čističku,“ komentoval dokončenie kanalizácie starosta obce Juraj Filo. „Liptovský Ján mal vlastnú čističku, mali sme aj kanalizovanú celú obec, ale problém bol v tom, že v jednej kanalizácii sme mali zvedené aj dažďové vody, aj splaškové. Situácia nevyhovovala normám. Okrem toho kanalizácia bola na určitých miestach zničená buď veľkými presakmi z potoka, alebo sa do kanalizácie dostávali povrchové vody. Svojím spôsobom sme spokojní, že sa problém vyriešil, nová ulica je vyriešená.“ Aj podľa slov J. Filu sú v obci problémy s povrchmi ciest. „Cesty sú síce poopravované tak, že sa dá po nich chodiť, ale cenu chodníkov v rámci refundácie nám vyhodnotili na trinásťtisíc korún. Rátal som, že nám treba desať miliónov na opravu chodníkov na novej ulici.“ Na opravu chodníkov plánuje starosta urobiť projekt a žiadať financie z európskych fondov. „Napriek týmto problémom je pozitívne, že sa kanalizácia v hornom Liptove urobila. Čo ma však trápi je to, že v Liptovskom Jáne robili úseky kanalizácie, ktoré už boli hotové. Možno ich bolo treba len napojiť. Ale napríklad neriešili Jánsku dolinu, v ktorej majú majitelia chát len žumpy. Teoreticky by si situáciu mali riešiť v chatovej oblasti všetci podnikatelia, ktorí tam sú.“ Starostu mrzí, že sa finančné prostriedky minuli inde a nešli tam, kde kanalizácia nebola vôbec.
