Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Vlkolínčanov pobúril včelín a žumpa

Vo Vlkolínci, miestnej časti Ružomberka, ktorý je zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, pobúrila miestnych obyvateľov nová stavba. Ide vraj o bývalý včelín, ktorý na chatu, dokonca so žumpou, prerobil bývalý správca Vlkolínca Igor Štreit. Výbor mestskej časti Vlkolínca, ktorého predsedom je Ladislav Kupčo, preto požiadal vo februári Mestský úrad v Ružomberku o preskúmanie oprávnenosti oboch stavieb – žumpy a chaty.
„Obe stavby sa nachádzajú v ochrannom pásme pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry (PRĽA) Vlkolínec, kde je podľa doteraz platnej vyhlášky číslo osem z roku 1974 neprípustná akákoľvek stavba. Pýtali sme sa na ústredí Národného parku Veľká Fatra a potvrdili nám, že je to tak. O stanovisko sme požiadali riaditeľa správy Národného parku Veľká Fatra, odpovede sme sa však nedočkali. „Naviac, stavby sú realizované v bezprostrednej blízkosti verejného vodojemu a trasy rozvodu pitnej vody. Je vážne podozrenie, že používaním zariadenia na odvod splaškových vôd bude hlavný prívod pitnej vody do Vlkolínca kontaminovaný... Žiadame, aby v prípade, ak nebude nariadená asanácia stavieb, odvod splaškových vôd bol zvedený do verejnej kanalizácie,“ uvádza sa v žiadosti, ktorú podpísalo dvadsať obyvateľov Vlkolínca. Trvalo v ňom žije 35 ľudí, z toho dvanásť detí.

Štátny stavebný dohľad zistil nedostatky

Na základe žiadosti Vlkolínčanov bol začiatkom marca vykonaný štátny stavebný dohľad (ŠSD). Oddelenie stavebného práva a životného prostredia Mestského úradu v Ružomberku – stavebný úrad, uznal žiadosť o preskúmanie právoplatnosti uvedených dvoch stavieb za opodstatnenú a konštatoval rozpor s vydaným stavebným povolením. V správe z výkonu štátneho stavebného dohľadu sa okrem iného uvádza, že žumpa aj odskok strešných rovín sú realizované v rozpore s projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad vyzval vlastníka Matúša Štreita (syna bývalého správcu Vlkolínca Igora Štreita), aby do tridsiatich dní požiadal o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením.
Členovia výboru mestskej časti Ružomberok – Vlkolínec s takýmto vyjadrením neboli spokojní. Oznámili to stavebnému úradu aj ružomberskému primátorovi.
„Na štátny stavebný dohľad neboli pozvaní zástupcovia štátnej vodohospodárskej správy, životného prostredia ani Veľkej Fatry, ktorých účasť bola nevyhnutná. Zo správania a reakcií zástupcu mestského úradu ako člena štátneho stavebného dohľadu sme mali pocit, že zastupuje stavebníka ako jeho právny zástupca. Na našu argumentáciu, že stavby sú situované v ochrannom pásme PRĽA Vlkolínec, povedal, že bol síce daný návrh na ochranné pásmo, ale nebol schválený. A čo spomínaná vyhláška číslo osem? Myslíme si, že žumpa je postavená nelegálne a takisto druhá stavba so zavádzajúcim názvom ,včelín-nebytová stavba.´ Je to podpivničená murovaná stavba obložená opracovaným zrubom,“ tvrdí Ladislav Kupčo a dodáva: „Stavebník oboch objektov Igor Štreit ako bývalý dobrovoľný pracovník Chránenej krajinnej oblasti vo V. Fatre a zároveň zamestnanec Mestského úradu v Ružomberku s pracovným zaradením správcu Vlkolínca, získal bez akýchkoľvek problémov všetky povolenia na realizáciu stavieb, vrátane pochybného získania parciel. Sme presvedčení, že mesto Ružomberok odpre­dalo parcely neoprávnene a bez súhlasu pôvodných majiteľov protiprávne.“

Podľa bývalého správcu je za všetkým závisť

Išli sme sa teda na včelín či chatu pozrieť. Igor Štreit práve natieral letáč, odkiaľ by mali vyletúvať včely. Počas našej návštevy tam však žiadne neboli. „Ale budú. Teraz sú v Černovej a keď to tu dorobím, priveziem ich sem,“ povedal Igor Štreit. Keď sme skonštatovali, že stavba nám pripomína skôr chatu ako včelín, zareagoval: „Ale je to včelín. Sú tu dve časti: jedna je hospodárska a druhá odpočinková. Keď tu bol pôvodný včelín, tiež tu bola aj odpočinková časť. Patrilo to môjmu svokrovi Štefanovi Urbanovi. Zomrel pred troma rokmi a my sme to zdedili. Včelín začal budovať asi pred dvadsiatimi rokmi, vlastnoručne som ho pomáhal stavať. Kedysi to bol obecný priestor, bývali tu zábavy, juniálesy, vyšný aj nižný koniec mali svoju muziku. My sme tu urobili radikálnu rekonštrukciu, všetko je nové, pôvodný včelín sme zrútili a postavili nový. Neraz nás tu vylámal medveď, teraz nebude mať šancu. Ale je to stále včelín aj keď má aj odpočinkovú časť. Otec mal kedysi posteľ na prízemí, my sme spávali na povale a zmestilo sa tu aj devätnásť ľudí. To bol rekord. Súčasná stavba je rozmerovo len asi o meter dlhšia a o pol metra širšia ako pôvodná. Všetky povolenia a patričné vyjadrenia na stavbu mám, nič nie je nelegálne ani protiprávne. Štátna ochrana prírody, Národný park Veľká Fatra a ostatní kompetentní sa vyjadrili, že tieto typy stavby sa v týchto ochranných pásmach budovať môžu. Pamiatkári sa k stavbe vyjadrili tak, že sa k tomu nemusia vyjadrovať, lebo je to mimo ich územia,“ poznamenal Igor Štreit. Za všetkým je podľa neho obyčajná ľudská závisť.
Spýtali sme sa ho aj na žumpu. „Toto riešenie je dočasné, v roku 2008 prevediem prepojenie žumpy do verejnej kanalizácie,“ povedal. Situáciu okolo žumpy prešetroval aj Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku, úsek štátnej vodnej správy. Skonštatoval, že „žumpa sa nenachádza v ochranných pásmach vodných zdrojov, nepredpokladá sa ohrozenie vody zásobujúcej obyvateľov Vlkolínca a tiež neohrozuje vodný tok tečúci v blízkosti žumpy.“ Vodárenská spoločnosť Ružomberok navrhla napojenie na verejnú kanalizáciu.

Chatová oblasť pre vyvolených a iný meter

Cestou zo včelína či chaty sme sa porozprávali s viacerými stálymi obyvateľmi Vlkolínca. Peter Grieš býva s rodinou v 150-ročnej drevenici, ktorú si sám opravuje, aby mu nespadla na hlavu. „Keď som robil drevený rám na okno, pamiatkári mi ho neodsúhlasili, lebo bol o štyri milimetre hrubší. Povedali, že nie je identický s vlkolínskym rázom a neprešiel kolaudáciou. A Štreitov včelín je identický s vlkolínskym rázom?“ pýta sa nielen Peter Grieš, ale mnohí Vlkolínčania. „Starých Vlkolínčanov šikanujú za jeden šindeľ a rámik, ktorý je o milimeter hrubší, všetko musí byť presne podľa predpisov, inak je hneď pokuta. Ale pre papalášov tie isté predpisy neplatia, na nich majú iný meter a stavajú tu veselo všelijaké hybridy, ktoré sa sem vôbec nehodia. Z Vlkolínca sa stala chatová oblasť vyvolených,“ myslí si Anton Sabucha, ktorý vo Vlkolínci žije od narodenia. Neskôr sme stretli jeho vyše 80-ročnú mamu, ktorá vo Vlkolínci tiež prežila celý svoj život. „Mali ste sa pána Štreita spýtať, kde jeho svokor zobral ten pozemok. Kedysi tam bývali tancovačky a majálesy. Vraj ho kúpil od Medhoda. Ale to Medhodovie nikdy nebolo, lebo to bol môj brat a my sme tam pozemky nikdy nemali. To bolo Paulínyovie. Paulíny zomrel, jeho žena má vyše sto rokov, ale žije tu aj jej dcéra, jej sa opýtajte. A to, že včelín je taký istý veľký, ako bol, nech hovorí takému, čo seno žerie. Je hádam dvakrát taký,“ tvrdí Vlasta Sabuchová. „Ale to nie je včelín, ale chata s pivnicou aj kozubom. Určite sa pri ňom nebudú zohrievať včielky,“ dodala ďalšia žena.

Pôvodne tam boli dve zemiakové jamy

Porozprávali sme sa aj s dcérou najstaršej Vlkolínčanky Anny Kataríny Paulínyovej Emou Mikovičovou. Trvalo býva s manželom vo Vlkolínci osem rokov, predtým za ňou chodievali z Bratislavy pravidelne raz za dva týždne a vzorne sa o ňu starali. Keďže majú však obaja vážne zdravotné problémy, boli nútení začiatkom júla takmer 101-ročnú pani Paulínyovú zveriť do opatery domova dôchodcov. „Ťažko sa s tým zmierujem, ale nedávno som mala pásový opar a už sme nevládali... Je pravda, že moja mama je pôvodnou vlastníčkou parcely, kde si pán Štreit postavil chatu. Keď som ho oslovila, ako je to možné, že tam stavia, povedal mi, že má riadne stavebné povolenie a všetky náležitosti a že sa nemá o čom so mnou baviť. To, že parcela už nie je naša, som sa dozvedela predvlani, keď som išla na katastrálny úrad po list vlastníctva. Povedali mi, že mi ho nemôžu dať, lebo parcela bola v roku 2000 vyvlastnená mestom Ružomberok, vyradená z evidencie katastra a pridelená pánovi Štreitovi pod iným popisným číslom. Keby boli prišli za nami a povedali, že majú o ňu záujem, povedali by sme áno či nie. Ale nás sa nikto nepýtal. Pôvodným vlastníkom parcely bol môj starý otec Štefan Kaman-Macko, otec mojej mamy. Kedysi tam mal dve zemiakové jamy, v ktorých sa cez povstanie schovával aj s ďalšími troma Vlkolínčanmi asi tri a pol mesiaca. Potom ich tam objavili Nemci a deportovali ich na gestapo do Ružomberka. Pôvodný včelín stál úplne inde, nižšie, a boli to iba úle. Plocha, kde má dnes pán Štreit chatu, bola voľná. Som smutná a znechutená tým, ako sa zachoval on aj ako sa správajú niektorí kompetentní pracovníci na Mestskom úrade v Ružomberku. Poradili mi, že si svoje vlastnícke práva môžem uplatňovať na okresnom súde do desiatich rokov odvtedy, ako list vlastníctva pridelili inému vlastníkovi.“
Hlavný kontrolór mesta Ružomberok Igor Frič nám však povedal, že na základe výpisu z pozemkovej knihy je vlastníkom parcely od roku 1850 mesto.

Prečo sa pamiatkári odmietli vyjadriť

O stanovisko sme požiadali aj pamiatkárov. V liste, ktorý nám poslal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš sa okrem iného uvádza: „Objekt ,včelína´ nie je národnou kultúrnou pamiatkou a ani sa nenachádza v pamiatkovom území – v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Vlkolínec. Uvedený objekt je situovaný mimo pamiatkovej rezervácie. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec nemá relevantne vyhlásené ochranné pásmo. Na jeho vyhlásení v súčasnosti pracuje Pamiatkový úrad SR v Bratislave. Z týchto dôvodov sa na objekt ,včelína´ nevzťahujú podmienky ochrany pamiatkového fondu v zmysle pamiatkového zákona. Preto sa Krajský pamiatkový úrad Žilina k projektovej dokumentácii úpravy uvedeného objektu ,včelína´ nevyjadroval, t.j. nevydal k nej záväzné stanovisko. Z uvedeného vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Žilina danú projektovú dokumentáciu neschválil, nepovolil a pod., a ani žiadne relevantné vyjadrenie k nej v zmysle platného pamiatkového zákona nevydal... Za uvedenú stavbu ,včelína´ v danej lokalite realizovanú podľa spracovanej a stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie v plnej miere zodpovedá príslušný stavebný úrad, ktorý danú stavbu (úpravu existujúceho objektu) povolil. Stavebná úprava sa však podľa mojich informácií uskutočnila v rozpore so stavebným úradom schválenou projektovou dokumentáciou. Preto jediný, kto v tomto prípade môže konať, je práve stavebný úrad.“

Stavebný úrad nemal dôvod stavbu nepovoliť

O vyjadrenie sme teda požiadali aj vedúceho oddelenia stavebného práva a životného prostredia na Mestskom úrade v Ružomberku Jána Petreka. Povedal nám: „Pán Štreit ako investor dostal na stavebné úpravy existujúceho včelína stavebné povolenie. Počas realizácie stavebných úprav tieto čiastočne pozmenil a požiadal o zmenu stavby pred dokončením, ktorá bola stavebným úradom akceptovaná počas kolaudácie stavby v súlade s platnými zákonným ustanoveniami. Pamiatkový úrad sa k stavebným úpravám a k zmene stavebných úprav vyjadril v tom zmysle, že sa necíti byť dotknutým orgánom v tejto veci a svoj názor preto nepredložil. Stavebný úrad nemal zákonný dôvod na to, aby stavbu a jej zmeny nepovolil, pretože žiaden z dotknutých orgánov, vrátane pamiatkového úradu, sa k stavbe nevyjadril záporne a stavba spĺňala základné požiadavky na stavby v zmysle zákonných technických noriem. Za kvalitu architektonického riešenia stavby ako verejnoprávna osoba v zmysle stavebného zákona zodpovedá projektant.“ J. Petrek potvrdil, že projektantom je Peter Kulašík, ktorý je zároveň aj pracovníkom Pamiatkového úradu v Ružomberku. Oslovili sme aj jeho, ale odmietol sa vyjadriť.

Etický problém a neprofesionálny prístup

Kvôli prešetreniu celej kauzy zasadala 19. júla na ružomberskom mestskom úrade komisia. Jej členmi boli hlavný kontrolór mesta Igor Frič, zástupca primátora Vladimír Lajčiak, poslanec Pavol Fischer a referent pre Vlkolínec Jozef Bašary. Na zasadnutí komisie sa zúčastnil aj primátor Michal Slašťan a Ján Petrek. Komisia skonštatovala, že mestský stavebný úrad nepochybil, ale jednoznačne podľa nej zlyhali pamiatkári. Tým, že sa nevyjadrili, stavebný úrad nemal dôvod nevydať stavebné povolenie. „K čomu by sa už mali vyjadriť, keď nie k pamiatke UNESCO?“ povedal Pavol Fischer, ktorý sa v problematike vyzná, lebo bol kedysi riaditeľom ružomberského pamiatkového úradu. Komisia sa zhodla aj v tom, že stavebník nedodržal projektovú dokumentáciu a objekt, ktorý postavil, narúša siluetu Vlkolínca pod Sidorovom. Keďže sa do nej nehodí, Jozef Bašary má vyzvať stavebníka, aby urobil také opatrenia, aby včelín či chatu bolo čo najmenej vidno. „Celý problém okolo inkriminovanej stavby vidím skôr v etickej rovine a neprofesionálnom prístupe zainteresovaných kompetentných pracovníkov,“ povedal na záver Igor Frič.
V celej kauze sa však nikto necíti byť vinný a etika sa niektorých ľudí zrejme netýka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  2. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  5. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  6. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  7. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  10. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 31 036
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 874
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 894
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 337
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 12 340
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 788
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 234
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 906
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 754
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 086
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

AKTUALIZOVANÉ: 12:55

Samosprávy hľadajú dobrovoľníkov, tu sú kontakty

Výber miestností ovplyvňuje aj očakávané nepriaznivé počasie. Liptovské samosprávy hľadajú dobrovoľníkov.

Vojaci prechádzali mestom navrhnuté odberové miesta v Ružomberku.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Už ste čítali?